Vývoj od augusta 1968 do apríla 1969

1. PRVÁ ETAPA NORMALIZÁCIE

Po návrate zo ZSSR ^[1] sa štátnici pokúsili obhájiť čo najväčšiu časť pojanuárovej politiky. Došlo k výrazným zmenám ^[2] vo vedení politiky KSČ v prospech pokroku ^[3]. Vzniká nové predsedníctvo ÚV zložené z pokrokových činiteľov. Mnohí ľudia (približne 200 000), kto­rých väčšina bola kvalifikovaná, emigrovali na západ.

2. ZÁKON O FEDERÁCII^[4] (27. OKTÓBER 1968)

Tento zákon novelizoval ústavný zákon zo 7. júla 1960 o Československej socialistickej republike, ktorá sa dňom 1. januára 1969 stala federatívnym štátom dvoch rovnoprávnych národov – Čechov a Slovákov.

3. RAST TLAKU ZSSR A SPOLOČENSKÉHO NAPÄTIA

1. Rozbíja sa jednota komunistickej strany; 2. Nastali rozpory medzi januárovými mužmi a  reakčnejšími skupinami, ktorí chcú ustúpiť z pojanuárovej politiky ^[5]. V strane vznikajú frakčné skupiny. 3. Konzervatívci (Vasil Biľak, Drahomír Kolder, Alois Jindra) viac volajú po normalizácii ^[6] ; 4. Odklad mimoriadneho XIV. Zjazdu ÚV KSČ. => nárast nespokojno­sti medzi ľuďmi, ktorá postupne prerástla do živelných demonštrácii. Nepokoje vrcholia upálením študenta medicíny Jana Palacha ^[7], ktorý sa upálil na protest proti okupácii Čes­koslovenska vojskami Varšavskej zmluvy v Prahe v januári 1969.

K ďalším nepokojom prišlo počas MS 1969 v Štokhol­me ^[9] („Vojak musí vedieť za čo bojuje.“) => ďalšie de­monštrácie ^[10] => zdvihnutie urazeného národného sebavedomia.

4. REŠTAURÁCIA^[11] BYROKRATICKEJ DIKTATÚRY (STARÉHO REŽIMU)

1. Potlačovanie slobody tlače; 2. Rozpúšťanie redakcii; 3. Čistky; 4. Zánik časopisov; 5. Zá­kaz demonštrácii; 6. Podriadenie spoločenských organizácii strane; 7. Boj proti oportuniz­mu^[12].

5. VYLÚČENIE REFORMNÉHO KRÍDLA Z KSČ

Na aprílovom zasadnutí ÚV KSČ boli všetci januároví muži zbavení mandátov delegátov mimoriadneho zjazdu. Prehlásenie ÚV KSČ z augusta 1968 bolo vyhlásené za neplat­né^[13].

V máji 1970 bola podpísaná nová Československo-so­vietska zmluva, ktorá potvrdila závislosť ČSR od ZSSR.

6. PREVIERKY STRANÍKOV A ČISTKY

Previerky a čistky v strane začali v januári 1970, kedy ÚV KSČ prijal uznesenie o previer­kach^[16]. Vznikajú previerkové komisie, v ktorých sú bývalí stúpenci Novotného => Výsle­dok: 1. Vylúčenie 500 000 (1/3) členov KSČ, ktorí boli proti vstupu.

Za tým nasledovali previerky nestraníkov. Stanovilo sa kritérium pre zotrvanie vo funkcii – politická vyspelosť (pokles odbornej úrovne). Ideologickým základom normalizácie sa stal dokument Poučenie z krízového vývoja v strane. Prestíž socializmu v našej spoločnosti veľmi poklesla ako aj autorita KSČ.

[1] 26. augusta 1968 v Moskve vedenie KSČ podpísalo dohodu o tzv. konsolidácii situácie v republike.
[2] Na Slovensku sa prvým tajomníkom ÚV KSS sa stal Gustáv Husák miesto Vasila Biľaka.
[3] V roku 1968 sa u nás utvorila široká protikomunistická koalícia a vznikala nová štruktúra politického sys­tému, ktorá fakticky obnovovala stav pred februárom 1948.
[4] „Československou socialistickou republiku tvoří Česká socialistická republika a Slovenská socialistická re­publika.“ Každá republika má svoj zákonodarný orgán – národnú radu. Existovala aj česká, slovenská a fede­ratívna vláda. Zákon bol vydaný 27. októbra 1968 pri príležitosti 50. výročia vyhlásenia Československej re­publiky). Hlavným zákonodarným orgánom sa stalo federatívne zhromaždenie ČSSR.
[5] 16. októbra 1968 bola podpísaná Dohoda o dočasnom pobyte sovietskych vojsk na území ČSFR, ktorá však nie je časovo obmedzená. Týmto činom sa začína sa obdobie konsolidácie a normalizácie. Schválenie zmluvy o dočasnom pobyte sovietskych vojsk v ČSSR, ktoré dávalo komunistom istotu upevnenia socialis­tických hodnôt, prijalo Národné zhromaždenie dňa 18. októbra 1968.
[6] Normalizácia – návrat k politickej situácii spred roka 1968.
[7] Jan Palach nezomrel hneď. S ťažkými popáleninami ho previezli na kliniku plastickej chirurgie, kde 19. ja­nuára 1969 zomrel. Jeho pohreb dňa 25. januára 1969 sa stal celonárodnou manifestáciou proti okupácii Československa.
O mesiac neskôr – 25. februára 1969 – ho nasledoval Jan Zajíc. Po tom, čo na Václavskom námestí pri dome číslo 39 vypil kyselinu, polial sa benzínom a zapálil sa, umrel. Podobne ako pohreb Jana Palacha, aj jeho poh­reb (2. marca 1969) sa stal symbolom celonárodnej manifestácie proti okupácii Československa.
[8] Husák sľúbil, že bude pokračovať v pojanuárovej politike. V skutočnosti však nastoľuje proces normalizá­cie.
[9] Československí hokejisti dvakrát porazili ZSSR – 2:0 a 4:3.
[10] Na tieto udalosti prichádza sovietsky protest, v ktorom žiadajú odstránenie reformného krídla z vedenia Komunistickej strany Československa.
[11] Reštaurácia – obnovenie.
[12] Oportunizmus – učenie, ktoré presadzovali januároví muži. Oportunizmus je pasívne, bezzásadové prispô­sobovanie sa okolnostiam, nedodržanie zásad v prospech okamžitých výhod.
[13] Odsúdenie vpádu. Vyhlásenie predsedníctva ÚV KSČ na vpád vojsk: „VOJSKÁ VARŠAVSKEJ ZMLUVY PORUŠILI VŠETKY ZÁSADY A VZŤAHY MEDZI SOCIALISTICKÝMI ŠTÁTMI, TAKTIEŽ PORUŠILI ZÁKLADNÉ NORMY MEDZINÁRODNÉHO PRÁVA!“
[14] Po smrti Ludvíka Svobodu sa v roku 1975 stal prezidentom Gustáv Husák, a tak vykonával dvojfunkciu prezidenta ČSFR a funkciu generálneho tajomníka ÚV KSČ.
[15] Mužom číslo dva bol Vasil Biľak.
[16] Hlavná otázka: 1. Otázka posúdenia vstupu vojsk dňa 21. augusta 1968 na územie ČSSR.