Chýbala si mi, už je to jasné
a záhada zvláštna je vyriešená,
bez teba nemôžem písať verše krásne,
žiť dýchať, myslieť, umierať.
Máš v sebe niečo, čo pohýna ma napred,
ty si mi všetkým, už nič viac mi netreba,
si studňou, kde nachádzam verše pre tých pár viet,
čo do básne spojil som ja iba pre teba.
Najradšej by som zostal stále s tebou,
no aspoň v snoch sa ku tebe ticho vraciam,
ja som tým chlebom a ty si mi soľou,
ja som básnikom a ty si inšpirácia.
Inšpirácia
Bratislava - 20. jún 2005