Vyzleč sa do naha a poď sa milovať,
veď v básni môžme všetko,
ty teraz môžeš sa celá mi odovzdať,
by som ťa celú vyzliekol.
Stojíš tu predo mnou a pokúšaš ma krásne,
zvádzaš ma, bozky mi posielaš,
vzrušená od toľkého čakania padneš
a na kolenách nahá ma bozkávaš.
Snažíš sa pozrieť na mňa, no nemôžeš,
očami pozeráš do zeme,
vieš, že už iného ty nikdy nebudeš,
bo ruky máš za chrbtom zviazané.
Obzerám si ťa dôkladne celú
a rozmýšľam čo s tebou urobím,
nežne si k tebe kľakám a bozkávam
ti tvoju sladkú peru.
Oči ti previažem červenou páskou,
kruto ťa za všetko potrestám,
prečo si odišla z môjho sna z láskou
a prečo zostal som na všetko sám?
Mlčíš, no trest ťa už neminie krutý,
márna bola už tvoja snaha,
pomôžem ti vstať, no znova zväzujem ti ruky
a ostávaš stále nahá.
Kreslím ti znamenia na tvoje telo,
hriešne sa s tebou dievčatko hrám,
hádaš ich zmysel krásne nesmelo
a ja ťa takto zversky milúvam.
Hladím ťa rukami po tvojom tele,
bozkami vnikám do teba,
každučké miestečko dôkladne celé,
preskúmam očami za teba.
Kŕmim sa pohľadom na tvoje telo nahé,
bezmocne zviazané pri mojich nohách,
trýzni ťa toto milovanie blahé
a pomaly dostávaš zo mňa strach.
Kľačíš a prosíš,
by odpustil som skutky,
čo spravila si ty, také hanebné,
plačeš a roníš
slzy, ako počas búrky -
a moja odpoveď - slovko nie.
Bo ja sa ešte s tebou chvíľočku pohrám
a priviažem ťa celú k posteli,
bozkami tichúčko sladko ti šepkám,
že sme tu dvaja zostali.
Odišla nádej, že ty sa vrátiš späť
a my sme zostali v nahote odetí,
už nie je času viac milovať ťa a chcieť,
hoc sme tu dvaja - ja i ty.
