Ostala si sama, nikto ťa nechcel -
tak prišla si do môjho života,
„či by si nemohla...“ začala si smelo,
„tak krásne len teba milovať.“
Poviem ti pravdu, prekvapila si ma,
no vtedy som ešte nevedel,
že ti už dávno v srdiečku chýbam,
že bezo mňa nemá to zmysel.
Bolo to v ten prvý májový večer,
keď si ma videla prvýkrát,
hovoríš, odvtedy rozhodnutá pevne,
mňa si sa rozhodla pobozkať.
Od toho času hľadala si chvíľu,
v ktorej by mohla si samého ma nájsť,
v túto noc potichu do sna mi vošla si
s úmyslom krásne ma pobozkať.
Pýtam sa prečo, ty mi však hovoríš,
„na túto otázku odpoveď nemám,
videl si na lásku niekedy odpoveď,
veď tá ju nikdy nemala?!“
Ach tak... tak láska, už má pocit meno,
dovtedy myslel som, že je to len bolesť,
spomienka na niečo tak krásne kruté,
uprostred ktorej bozkať ma chceš.
Prepáč, no nemôžem, srdce nezvolí,
a tak ty odchádzaš preč z môjho sna,
túžila si potom, nech ti je po vôli,
odišlas‘ nepobozkaná.
