Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Vonku prší a ja ti píšem verše moje,
počúvam ako dážď klopká už za oknom,
prosím ťa slovami, vlej mi včul nádeje,
povedz, že život nedal mi zbohom.
Cítim sa clivo, preto buď so mnou chvíľu,
počuj môj plač v tvojom náručí,
dážď padá a ty si sa túto noc skryla
do siete mojich pavučín.
Ostaň, veď prší a nechcem by zmokla si,
za oknom už tma veľká nastala,
poď ku mne, prosím, počkaj, a sadni si -
kým prejde dážď - ty si už zaspala.
