Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
V duši mi zneje romantické ticho
a ja už začínam plakať a hľadať ťa,
to, že som sám, na to som si zvykol
a že nik sa už nevráti vítať ťa.
Slza mi tečie po líci pravom,
keď prosím ťa slovami kľačiac na kolenách,
tak ako ty si mňa pred nejakým časom
prosila zúfalo a mala strach.
Ostaň, prosím, neodchádzaj,
nebuď ku mne tak krutá,
nechcem by si bola ďalšia,
čo odišla mi zo života.
Ostaň, prosím, neodchádzaj,
nech zostane pamiatka,
na teba slečna, na teba kráska,
na to, ako človek stretol človeka.
