Pokušiteľ

Bratislava - 11. január 2005

Písmo: A^- | A⁺

Vyzleč sa donaha
nech nakreslím ťa celú,
slovami sladkými
oblečiem ťa v bielu.
Žiariť budeš krásne
na bielom papieri,
budeš mámiť ľudí
a každý ti uverí.
Ty len vyzleč sa donaha
nech nakreslím ťa celú,
slovami krehkými
oblečiem ťa v bielu.

Nesmelo ťahám už čiaru ceruzkou,
po tele blúdim rukou nežne sladko,
nahá si predo mnou - krásne sa rozvíjaš
a papier zapĺňaš celou svojou krásou.

Tvoj úsmev zdobí tvár
a oči - krásne hnedé,
zrú ako kreslím ťa
nahú niekde v triede.

Ležíš mi pri nohách
ja kreslím tvoje pery,
na mňa sa pozeráš
jak kreslím sladké čiary.
Zvádzaš ma pohľadom
k sebe ma pozývaš
a zo srdca svojho
bozky mi posielaš.

Prsia máš zakryté
len dlhými vlasmi,
nahé sú krajšie, ver,
tak ako tu v básni.
Tak vyzleč sa donaha
nech nakreslím ťa celú,
slovami krásnymi
oblečiem ťa v bielu.

Vidím ťa nahú a kreslím tvoje telo,
rukami pomaly dotýkam sa tvojich pŕs,
vlníš sa, no páči sa ti
tento malý ohňom krst.

Rozpálená, krásne čistá
dušu mi odovzdávaš,
vedomá si dozaista,
že tu so mnou zostávaš.