Písmo:
A-
|
A+
Dve lavičky hnedé
pred tvojím domom
lemujú cestu, na ktorej som stál,
dve lavičky hnedé
a ja neviem kto som,
iba ak by som sa ťa to opýtal.
Dve lavičky hnedé
pred tvojím domom,
na ktorých sedel som a tebe báseň písal,
dve lavičky hnedé
stoja na mieste tom,
kde do očí som sa ti díval.
Dve lavičky hnedé
pred tvojím domom -
spomienka krásna ako ty sama,
dve lavičky hnedé,
na ktorých čítal som
a odhalil som sa ti donaha.
Dve lavičky hnedé
pred tvojím domom,
ktoré včul ja musím opustiť,
dve lavičký hnedé
pred tvojím domom -
ku nim ja túžim sa späť vrátiť.
