Prosba

Pred asi rokom som spoznal jedno dievča. Volala sa Lucia a bola z Košíc. Všetko išlo veľmi dobre až mi jedného dňa povedala, že sa rozišla so svojím dlhoročným priateľom Milanom. Veľmi ju to vtedy trápilo a tak som jej na zmiernenie krutej bolesti napísal túto báseň.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (9)

Bratislava – 7. január 2005

Sú niektoré veci, čo musíš skúsiť znova
a niektoré slová, znova opakovať,
preto, prosím, neplač, veď život ide ďalej,
viem, bolí keď strácaš, no nestrácaj nádej.

Možno si myslíš, že je koniec sveta
a láska už pre teba v čiernom je odetá,
o smrti rozmýšľaš, na to jediné sa zmôžeš
a čím skôr zo sveta do večnosti ísť chceš.

Nerob to, prosím ťa, budeš mi chýbať,
nebudú dni krásne, keď nebudeš dýchať,
viem, Slnko ti zašlo - už nemáš pre čo žiť,
no pokús sa, ešte ma, milovať a ľúbiť.

Tvoj život