Písmo:
A-
|
A+
Bratislava – 5. január 2005
Venuj mi chvíľu ty - več krásna bytosť
a vypočuj láskavo, čo srdce hovorí,
vypočuj tlkot, ten tlkot bolestný,
pozri jak skláňa sa včul plné pokory.
Vezmi ho a pozdvihni
na chvíľu z prachu zeme,
prilož ho k prsiam, nech
vypovie chcené,
otvor mu náruč,
v rukách ho poláskaj,
je tvoje, zver mu kľúč
a z raja mu kúsok daj.
Vlož ho do duše svojho srdca,
nech sú spolu tam kde ty,
moje srdce z tvojím predsa
a nech milujú sa naveky.
