Bratislava – 5. január 2005
Venuj mi chvíľu ty - več krásna bytosť
a vypočuj láskavo, čo srdce hovorí,
vypočuj tlkot, ten tlkot bolestný,
pozri jak skláňa sa včul plné pokory.
Vezmi ho a pozdvihni
na chvíľu z prachu zeme,
prilož ho k prsiam, nech
vypovie chcené,
otvor mu náruč,
v rukách ho poláskaj,
je tvoje, zver mu kľúč
a z raja mu kúsok daj.
Vlož ho do duše svojho srdca,
nech sú spolu tam kde ty,
moje srdce z tvojím predsa
a nech milujú sa naveky.
Srdce
Toto je moja prvá báseň z tohoto roka, ktorú som venoval mojej spoluziačke Lili. Problém bol ale v tom, že ma hneď odhalila, keďže na celej škole som bol jediný, kto písal básne. Nevzdal som sa však a o niekoľko dní som jej napísal ďalšie dve - Pokušiteľ a Priznanie.