Ty už spíš večne svoj prekrásny sen

Bratislava - 1. júl 2005

Písmo: A^- | A⁺

Odvtedy, čo tu nie si, mama,
všetko sa zrazu zmenilo,
nie sú a možno už nebudú rána,
keď život - to krásne sa rozpadlo.

Už nieto nádeje a neskoro je plakať,
pýtať sa otázky, čo nevedú nikam,
ty si už umrela a ja zostal som tu stáť,
s ničotou v rukách opäť som sám.

Ty už spíš večne svoj prekrásny sen,
odišlas' potichu, keď najviac som ta chcel,
prečo si mŕtva, to sa už nedozviem,
či azda preto, by som viac netrpel?

Po tvojej smrti všetko je iné,
vtáčiky súpievajú bolestnú pieseň
a čas, ten čas tak pomaly plynie,
od tvojej smrti zvoní na nový deň.

Prečo to Boh všetko takto chcel,
prečo ty spíš a ja som tu zostal,
či azda skúsil som, čo som nesmel
a teba tak krásne miloval.

Ty už spíš večne svoj prekrásny sen
a už sa nevrátiš nikdy, mama, viem,
preto slovami - sľubom - končím báseň,
budem žiť do konca - to ti sľubujem.