Bulhari boli kresťania ešte pred rokom 865. Už chán Kubrat bol kresťanom až do svojej smrti roku 651. Vyplýva to z nálezu jeho hrobu objavenom v roku 1912 pri dedine Malaja Preščepina v okrese Poltava na Ukrajine. Na hrobe sú tri naklonené kríže a ďalších päť krížov sa nachádza na chánovom meči (jeden) a na spone, ktorú mal pripnutú na opasku (tri). Piaty kríž sa tiahne z pravej strany Kubratovej hrobky.
Na území Ukrajiny sa našiel aj hrom chána Asparucha. V hrobke bol strieborný orol, ktorý mal na hrudi kríž a meno Ispor (jedno z mnohých mien tohoto chána) na krídle.
Archeológ Ivan Snegarov pri bádaní hrobiek panovníkov poznamenal: “Byzantskí kronikári zatajili jednu dôležitú vec. Prví bulharskí chánovia (Asparuch, Tervel, …) boli proti šíreniu kresťanstva ako náboženstva na území Bulharska." Leo Gramatik zase vo svojej kronike opisuje Asparuchovo víťazstvo nad Konštantínom IV. V roku 681 a nazýva Bulharov zlými ľuďmi (neskôr sa toto slovné spojenie označovalo ako heretici) namiesto termínu pohania.
Známy bulharský spisovateľ (autor Bulharsko-slovanskej histórie) Paisij Chilendarski zastával názor, že prvým panovníkom, ktorý pokrstil Bulharov bol už chán Tervel. Toto svoje tvrdenie obhajuje vo svojej knihe Kráľovstvo Bulharov, kde spomína kronikára Mavra Orbiniho. On rozpráva o chánovi Sabinovi, ktorý bol tiež kresťanom, ale bol ľudom zvrhnutý, pretože ničil všetky ikony. (Ikony sú dodnes pre Bulharov niečo veľmi posvätné.)
Ďalšou vecou, ktorá potvrdila tvrdenia archeológa Ivana Snegarova boli pečate chána Tervela (“Matka Božia, pomohni cézarovi Tervelovi”), ktorú dostal ako dar od cára Justíniána I. za pomoc pri získaní trónu a chána Teleriga (“Matka Božia, pomôž svojmu otrokovi, Bože chráň nášho patricija Teleriga”), kde taktiež môžeme nájsť kríž.
Chán Omurtag je zase na svojej pečati vyobrazený s korunou na hlave a krížom v pravej ruke. Ako možno z obrázku vidieť (malá fotografia pri úvode článku), kríž sa nachádza aj na samotnej korune.
Dôkaz existencie a šírenia kresťanstva v Bulharsku pred rokom 865 dokumentuje aj 38 kamenných nápisov. Do tridsatich z nich je vyrytý aj kríž a krátke modlitby. Tie sú adresované nie bohyni Tangre, ale Bohu. Z nápisov chána Omurtaga, Malamira a Persiana môžme čítať: “Bohom vybraný chán…” Podobné slová vybral chán Omurtag aj na nápis nad hlavný vchod svojho paláca v Pliske: “Nech Boh dá, aby chán žil 100 rokov.” A toto je ďalší dôkaz. Pretože ak by bol Omurtag pohan, miesto Boha by spomenul bohyňu Tangra.
Podobný prípad archeológovia zaznamenali aj u chána Kruma. Na jeho nápise, ktorý sa našiel v meste Chambarli našli toto: “Žiadam si od Boha žiť mnoho rokov.” Na druhom nápise bolo zase: “Ochráň ma, Bože, vo vojne proti cárovi Nikiforovi.”
V zachovanom dokumente z polovice 9. storočia, v ktorom kronikár Teofilaktus Ochridský zachytil rozhovor chána Malamira a jeho brata Enravotu, čítame: Enravota: “Ja viem, že ma zabiješ, ale vedz, že na tomto území budú kostoly, v ktorých budú spievať kňazi!” Podľa profesora Ivana Venedikova, vražda Enravotu nemala náboženský charakter. Jej úlohou vyvraždiť dynastiu chána Kubrata.
Dokonca aj pamätné nápisy z tohoto obdobia majú do kameňov vyryté kríže. Príkladom je informácia o smrti Tudarchisa – protikandidáta chána Omurtaga, Nevanona a Korzisa na zisk trónu. Našli sa aj kresťanské pečate, ktoré patria Bajanovi, Kumirovi a Mavrovi (označovaný ako možný najmladší brat Asparucha a Kubra). Sám chán Krum tvrdil, že jeho sestra sa vydala za kresťana Konštantína Pacika. Pacik bol blízkym spolupracovníkom chána Kruma. Sprevádzal ho na svojich jednaniach v Konštantínopole v roku 813.
Typickým príkladom prítomnosti kresťanstva na území Bulharska pred korunováciou cára Borisa I. je nápis chána Persiana, vyrytý v katolíckom kostole v meste Filipi: “Ktokoľvek hľadá pravdu, nájde ju v Bohu, ktokoľvek Bohu klame, trest ho neminie.”
