reklama

Pamätaj na svoju históriu - Carihradská konferencia (5/10)

Čo sa v skutočnosti nedohodlo na Carihradskej konferencii? To sa dozviete v piatej časti historického cyklu Pamätaj na svoju históriu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Francúzsky premiér Jules Simon v rokoch 1876 - 1877.
Francúzsky premiér Jules Simon v rokoch 1876 - 1877. 

Konferencia, ktorá trvala od 23. decembra 1876 do 20. januára 1877 v Carihrade. Zúčastnili sa na nej zástupcovia Veľkých síl – Anglicko Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Taliansko a Rusko – a Turecko.

Ešte pred začiatkom konferencie v období od 30. novembra do 10. decembra sa splnomocnenec anglickej vlády markíz Sollbery gróf Ignatiev dohodli na politickom rozdelení Bulharska a Bosny a Hercegoviny.

Od 11. decembra do 22. decembra sa konali predbežné zasadania, avšak bez tureckých predstaviteľov. Bolo prijaté stanovisko o vytvorení 3 autonómnych oblastí, z ktorých dve boli obývané bulharským obyvateľstvom. Vznikol projekt pre ich organizáciu. Spomínaný ruský projekt navrhoval bulharskú autonómnu oblasť, do ktorej malo patriť územie Mizie, Trácka a Macedónska. To sa však nepáčilo rakúsko-uhorskému misnistrovi zahraničných vecí, grófovi Andrássymu. Svoj odpor voči projektu vyjadril aj markíz Sollbery, ktorý navrhoval, aby sa bulharské územie rozdelilo na dve oblasti východnú, s centrom v meste Târnovozápadnú, s centrom v Sofii (avšak bez oblasti Belomorie, Odrinska, Trácka a väčšej časti Rodop, aj napriek tomu, že oblasti mali bulharský charakter. Sollbery žiadal o vertikálne rozdelenie bulharského územia, pretože vedel, že vo východnej časti žijú predovšetkým Turci a Gréci, a preto toto územie musí mať samostatnú vládu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hlavnou otázkou carihradskej konferencie nie je oslobodenie Bulharska, ale úloha zrovnoprávnenia záujmov Veľkých síl, ktoré chceli eliminovať vplyv Ruska na Balkáne. Preto spomínaný projekt odporúča autonómiu dvoch bulharských oblastí – nie štátu, alebo štátov, ani slobody a nezávislosti.

1. Základnou administratívnou jednotkou v krajine bude kantón s 5 až 10 tisíc ľuďmi, rozdelenými do skupín podľa vierovyznania (katolíci a moslimovia).

2. Niekoľko kantónov vytvorí sandžak (menšiu administratívnu jednotku), v ktorom vládne turecký občan (katolík alebo moslim, podľa počtu obyvateľstva v sandžaku). Tento turecký občan je volený Vysokou portou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

3. Niekoľko sandžakov vytvorí oblasť, v ktorej má naväčšie kompetencie valia (niečo ako dnešný predseda VÚC), volený Vysokou portou a s vedomím Veľkých síl na obdobie 5 rokov. Valia musel byť katolíkom, mohol však byť aj cudzinec.

4. Systém súdnictva sa mal prebrať od Turkov.

5. Vzniká policajný zbor, ktorého členovia sú volení Vysokou portou.

Na všetky tieto dohodnuté zmluvy mala jeden rok dohliadať medzinárodná pozorovateľská komisia. Všetky vypracované projekty na Carihradskej konferencii mali za úlohu chrániť Osmanskú ríšu proti záujmom Ruska, ktoré sa snažilo ovládnuť územie okolo úžiny Bospor a Dardanely.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Carihradskú konferenciu oficiálne otvoril Savet Mehmed paša 23. decembra 1876. Otvorenie konferencie využil na možnosť prijatia novej tureckej ústavy. To sa však nepáčilo ostatným prítomným predstaviteľom. Avšak neustúpčivosť Turkov v otázke prijatia ich základného zákona štátu a zákulisné machinácie Anglicka blokujú jej hladký priebeh a privádzajú ju do absolútneho fiaska. Na protest proti Turecku, štáty, ktoré sa na konferencii zúžastnili, odvolali svojich veľvyslancov z Carihradu. Predstavitelia sa vôbec nedohodli, a tak sa Carihradská konferencia skončila núspechom.

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu