reklama

Pamätaj na svoju históriu - Rusko-turecká vojna 1 (7/10)

Viete čo majú spoločné Slovensko a Bulharsko? Okrem iného aj oslobodenie ruskou armádou. Viac sa dočítate v troch častiach na pokračovanie historického cyklu Pamätaj na svoji históriu - dnes bude reč o Rusko-tureckej osloboditeľskej vojne z roku 1877 - 1878.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obyvateľstvo mesta Târnovo víta ruskú osloboditeľskú armádu.
Obyvateľstvo mesta Târnovo víta ruskú osloboditeľskú armádu. 

Tejto vojne bulharský národ vďačí za oslobodenie väčšej časti svojho národa spod osmanskej nadvlády. Pomocou nej Bulharsko znova vstalo zmŕtvych. Rusko-turecká vojna (1877 – 1878) bola ďalšou z mnohých udalostí (medzi ktoré patrilo povstanie v Bosne a Hercegovine (1875 – 1878), ním začala tzv. Východná kríza, Starozagorské povstanie (1875) a Aprílové povstanie o rok neskôr), cez ktorú bulharký národ vyjadril svoj boj za národnú slobodu a samostatnosť. Cieľom Ruska bolo pomôcť revolučnému hnutiu zväčšiť jeho vplyv na Balkáne dať do poriadku niektoré nedokončené veci z Krymskej vojny (1853 – 1856).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Problém vypuknutia východnej krízy chcelo Rusko riešiť diplomatickou cestou. Aj to bol jeden z dôvodov zorganizovania Carihradskej konferencie. Po jej neúspechu bola Rusko-turecká vojna nevyhnutnosťou. 3. januára 1877 (15. januára podľa juliánskeho kalendára) podpísalo Rusko dohodu s Rakúsko-Uhorskom, ktorou si chcelo zabezpečiť neutralitu. Podmienkou však bolo, aby si Rakúsko-Uhorsko násilne pripojilo k svojmu územiu Bosnu a Hercegovinu.

V marci roku 1877 Rumunsko súhlasilo s prechodom Rusov cez jeho územie, aby sa tak jeho vojská mohli lepšie pripraviť na napadnutie Turecka. 11. apríla (23. apríla), Rusko ukončilo akékoľvek diplomatické vzťahy s Tureckom a 12. apríla (24. apríla) podpísaním manifestu Alexandrom II bol v Kišiňove vyhlásený začiatok vojny proti Turecku. Turecký minister zahraničných vecí Savet Mehmed paša hneď na druhý deň po vyhlásení vojny poprosil západné štáty, aby aj oni participovali v boji. Do boja sa však žiadna z nich nezapojila. Naopak, Anglicko a Nemecko, presvedčení o neúspechu Ruska v tejto vojne, čakali ako sa ďalej vyvinie situácia a Rakúsko-Uhorsko, keďže podpísalo s Ruskom dohodu, že bude chrániť svoju neutralitu, do boja zasiahnuť nemohlo. K Rusku sa však pridalo Rumunsko, ktoré začalo aktívne bojovať v auguste.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Začiatkom júna Dunajská armáda, zložená zo 190 tisíc ľudí zvádzala boje na ľavom brehu Dunaja pro 186 tisícovej armáde Turkov. V noci z 15. na 16. júna sa jej podarilo pri dedine Zimnič prekročiť Dunaj a pod velením generála Dragomirova oslobodiť Svištov. Bolo to prvé oslobodené mesto na území Bulharska. 25. júna (7. júla) bolo oslobodené Târnovo. 2 júla (14. júla) časť z nej prešla cez Priesmyk republiky a vybral sa smerom na Starú Zagoru. Tam sa 31. júla odohrala ďalšia známa bitka, v ktorej sa prejavila odvaha a chrabrosť bulharskej dobrovoľníckej armády. Keď si však dal Sulejman paša zavolať posily, ruské vojská sa stiahli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Začala sa druhá etapa vojny. V nej sa vojakom zo západného frontu podarilo oslobodiť iba Nikopol, pretože Pleven už bránilo 15 000 nových vojakov Osmana pašu. Pokusy o dobytie mesta nedopadli dobre. Po začiatočných úspechoch ruskej armády sa vojaci stiahli aj na Kaukazskom fronte. Kvôli zlému strategickému rozmiestneniu vojsk armáda prišla o veľkú časť získaného územia okrem mesta Ardachan.

V auguste 1877 sa odohrala pamätná bitka na vrchu Šipka, v ktorej si bulharská dobrovoľnícka armáda po hrdinských bojoch udržala svoje pozície. Táto bitka bola jednou z dvoch najvážnejších bitiek v celej osloboditeľskej kampani. Odvaha bulharských dobrovoľníkov zachránila celú vojnu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tretí front medzitým bojoval o mesto Pleven, žiaľ, neúspešne. Preto mu hneď ruské vojská prišli na pomoc. 28. novembra (10. decembra) sa im podarilo mesto obkľúčiť a donútiť Turkov kapitulovať. Osman paša s celou svojou armádou 43 000 ľudí padol do zajatia.

Začala sa tretia etapa vony. V ťažkých podmienkach vojaci zo západného frontu na čele s generálom Gurkom prešli Balkánom a 23. decembra 1877 (4. januára 1878) oslobodili hlavné mesto Sofiu. V ten istý deň začali uskutočňovať svoju aktivitu aj členovia južného frontu s generálom Radeckým, ktorej výsledkom bolo zajatie 22 000 armády Vejsela pašu. Tri dni, 3. 1. – 5. 1. 1878 (15. januára – 17. januára) bojovali pri meste Filipopolis (dnes Plovdiv) proti armáde Sulejmana pašu, až kým ho úplne nezničili. 8. januára (20. januára) sa im podarilo oslobodiť Odrin.

Na Kavkazskom fronte sa tiež veci hýbali dopredu. 1. 10. – 3. 10 (13. októbra – 15. októbra) bulharskí vojaci porazili Turkov pri meste Aladža. Oslobodené boli ďalšie dve mestá – Kars a Erzurum.

Na balkánskom fronte ruské vojská dosiahli mesto San Stefano (dnes Ješilkjoj, 15 kilometrov od Carihradu). Anglicko a Rakúsko-Uhorsko im však zabránilo v tom, aby mesto obsadilo. 19. januára (31. januára) bola turecká vláda prinútená podpísať predbežné ruské podmienky a 19. februára 1878 (3. marca 1878) aj Sanstefanskú mierovú dohodu.

Rusko vojnou získalo späť územie južnej Bezarábie, ktoré stratilo po Krymskej vojne (1853 – 1856) a získalo aj nové územia – južnú Ukrajinu, Krym, Karskú oblasť, Kavkazské čiernomorské pobrežie, juhozápadné Gruzínsko a severnú časť tureckého Arménska. Krajiny ako Srbsko, Rumunsko a Čierna hora sa stali nezávislými.

Bulharsko bolo naveky oslobodené a vymanené z 500 rokov trvajúceho tureckého útlaku a mohlo tak začať samostatne kráčať po ceste ku kapitalizmu.

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu