reklama

Pamätaj na svoju históriu - Rusko-turecká vojna 2 (8/10)

Začiatok a priebeh Rusko-tureckej osloboditeľskej vojny (1877 - 1878).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Veliteľ predného bloku generál Gurko.
Veliteľ predného bloku generál Gurko. 

Ešte začiatkom jesene roku 1876 začína ruská vláda s čiastočnou mobilizáciou a prípravou na vojnu. Formujú sa dve armády – Dunajská Kavkazská. Do Dunajskej armády pod velením brata ruského panovníka Nikolaja Nikolajeviča vstúpilo 190 000 vojakov a do Kavkazskej sotva polovica z nich – 80 000. Počas vojny sa však počet obidvoch armád zvyšuje.

Proti tejto vojenskej sile osmanská armáda bojovala s takmer 500 000 člennou armádou, toho času vyzbrojenou najmodernejšími zbraňami. Pracovali v nej aj západné vojenské misie. Väčšia časť týchto vojsk sa sústredila na Balkánskom polostrove. Ďalšie vojská – členovia Tureckej dunajskej armády – ktorých bolo 380 000 bojovali rozmiestnení po celej krajine.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V záverečnej vojenskej príprave sa ruská armáda spojila ešte s Rumunskou (40 000 vojakov), Čiernohorskou (25 000 vojakov) a po páde mesta Pleven aj so Srbskou (56 000 vojakov).

10. apríla 1877 ruský kancelár A. Gorčakov oznámil, že Rusko musí za každých okolností brániť dôstojnosť Európy. O dva dni neskôr bola v Kišiňove vyhlásená vojna.

V období od apríla do júna sa ruské vojská sústreďujú na boj proti Turkom pri rieke Dunaj. 10. júna 1877 Dolnodunajská čata generála Zimermanna prekročila rieku medzi mestami Braila a Galac a nasledovala ustupujúcich Turkov až po bojovú líniu Černa voda – Kjustendža. Tento manéver má za úlohu popliesť tureckých vodcov armád o mieste boja. Po dôkladnom preštudovaní bojovej taktiky, 14 pechotná divízia pod vedením generála Dragomirova zaútočila na tureckú armádu pri meste Svištov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

15. júna 1877 ruské vojská prešli Dunaj a pripájajú sa k zvyšku Dunajskej armády. Dokonale splnená bojová operácia umožnila rýchly odchod armády z obsadeného územia. V tejto časti sa ruské vojská rozdelili na tri časti západný blok (pod velením následníka trónu Alexandra Alexandroviča), predný blok (generál Gurko) a západný blok (generál Kriedener).

Úlohou východného bloku armády so 70 000 vojakmi bolo postupne napredovať na východ krajiny a blokovať vojenské základne v Razgrade, Ruse, Šumene a Varne. Nesmela ich však oslobodiť. Predný blok armády (12 000 vojakov), do ktorej boli pričlenení aj bulharskí dobrovoľníci išla smerom na Târnovo a priesmyky v Starej Planine v strednej časti Balkánu. Západný blok (35 000 vojakov) mal za úlohu oslobodiť Nikopol a pokračovať v boji ďalej na západ.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na začiatku sa všetky vojenské manévre vyvíjali podľa plánu. Východný blok v boji úspešne napreduje až dosiahol oblasti pri riekach Jantra a Černi lom. Tu sa utáboruje a začína plniť svoje úlohy. Aj západnému bloku sa darilo. Oslobodil Nikopol, ale keďže sa akcia trocha spomalila Osman paša a jeho vojská z Vidinu obsadili Pleven. Prvý pokus oslobodiť mesto v podaní generála Schildnera 8. júla 1877 sa skončil neúspechom.
Najviac sa drilo prednému bloku. Po oslobodení Târnova prešiel Priesmykom republiky a v Podbalkánskej doline z juhu atakuje tureckú armádu pri vrchu Šipka. Medzitým od severu napreduje gabrovský blok generála Derožinského. 7. júla 1877 vrch Šipka padol do rúk Rusom. Bolo to veľmi dôležité víťazstvo, pretože Šipčenský priesmyk bol jediným priesmykom, ktorý spájal sever Bulharska s juhom v strednej časti pohoria Stara Planina. O tri dni neskôr, 10. júla, piaty blok ruskej armády oslobodil Starú Zagoru.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Generál Gurko a jeho zastrašujúci pochod prinútili Turkov privolať vojakov z armády Sulejmana pašu. Pômôcť prišlo 40 000 vojakov. Títo vojaci mali za úlohu znova obsadiť Šipčenský priesmyk a vytlačiť Rusov za Dunaj. V bojoch pri Starej Zagore dňa 19. júla 1877 dobrovoľníci z bulharskej armády robia čo môžu, ale sú prinútení ustúpiť a sústrediť všetko úsilie na udržanie Šipky.

Obranou priesmyku bol poverený generál Stoletov. V jeho bloku boli vojaci z Orlovského pluku s piatimi dobrovoľníckymi družinami. Celkový počet obrancov Šipčenského priesmyku bol 5 500 vojakov. Neskôr sa k nim pripojil aj Branský pluk. Proti nim bojuje 30 000 armáda Sulejmana pašu. Najkrutejšie boje sa odohrávajú v dňoch 9. augusta – 11. augusta 1877. V kritickom momente, keď sa už všetko zdá byť stratené, prichádza na pomoc vojakom 205 členná skupina strelcov generála Radeckého. Obrana sa stabilizovala a úmysel tureckej armády rýchlo skoncovať s vojskami sa neuskutočnil.

Medzitým pokračujú boje aj u vojakov na západnom fronte. 18. júla 1877 vojaci znova zaútočili na Pleven. Mesto však napriek vysokým stratám na životoch ostalo v rukách Turkov. Tretí pokus o oslobodenie mesta bol stanovený na august 1877. Ruská armáda stratila ďalších 15 000 vojakov (celkovo vo vojne ruská armáda stratila 200 000 vojakov), ale mesto sa jej stále nepodarilo dobyť. Na pomoc z Ruska zavolali generála Totlebena. Zrušil Turkom všetky diplomatické vzťahy z krajinami a oni boli ako stratení. V noci z 27. na 28. novembra už mesto nemali ako ubrániť. Neúspech donútil Osmana pašu kapitulovať, a tak bol Pleven 10. decembra 1877 konečne oslobodený.

Oslobodenie mesta je prevratom v rozvoji vojenských manévrov. Napriek sťaženým podmienkam ruská armáda v zložení západného bloku generála Gurka, Trojanského bloku generála Karcova a vojakov bojujúcich na vrchu Šipka pod vedením generála Radeckého prekročila Balkán a 23. decembra 1877 oslobodila Sofiu. Po oslobodení hlavného mesta nastal čas oslobodiť Plovdiv. Medzitým generál Karcov oslobodil Karlovo a podbalkánske polia. Po spoločnom víťazstve generálov Gurka a Karcova, 4. januára 1878 bol oslobodený aj Plovdiv. Vojská Osmana pašu zutekali k Bielemu moru.

27. a 28. decembra 1877 vojenský blok generála Radeckého porazil a zajal 22 000 armdu Vejsela pašu pri meste Šejnovo. Spojené ruské vojská postupovali ďalej na východ a 14. januára 1878 oslobodili Odrin.

Dolnodunajský blok generála Zimermanna, ktorý spolu s východným blokom plní úlohu blokády štvoruholníka Silistra – Ruse – Šumen – Varna 16. januára 1878 oslobodil Dobrič a 10. februára aj Silistru.

Vojenská porážka Osmanskej ríše donútila Vysokú portu prosiť o mier. Mierová zmluva bola podpísaná 19. januára 1878 v Odrine.

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu