Alexander Stoimenov Stambolijski sa narodil v roku 1879 v dedine Slavonica v okrese Pazardžik. V nemeckom Halle vyštudoval Vysokú školu poľnohospodársku a hneď po štúdiách založil Agrárnu stranu, ktorej sa na konci roka stal jej predsedom. Do roku 1918 bol väznený za to, že nesúhlasil, aby sa Bulharsko zúčastnilo bojov v prvej svetovej vojne.
Jeho zlé vlastnosti politického štátnika sa naplno prejavili po skončení vojny. Vo funkcii premiéra od roku 1920 až do svojej smrti vtiahol svoju stranu do mnohých štátnych afér. Všetci ho však považovali za „úspešného“ reformátora. Ešte v roku 1919 (2. októbra) podpísal pozemkovú reformu, ktorá bola pre Bulharov úplným fiaskom s nečakanými výsledkami, ktoré sa prejavili o tri roky neskôr – v roku 1921 – keď sa to už nedalo zastaviť.
Jeho predstava o nezávislosti dedinčanov bola historicky nepochopiteľná a jej budúcnosť otázna. Všade zavládlo napätie a ľud na dedinách a v mestách sa vzbúril proti sebe. Bohatá buržoázia konala po celej krajine protestné zhromaždenia za jeho odvolanie z funkcie premiéra.
Vláda Agrárneho zväzu bola pomocou vojenského prevratu dňa 9. júna 1923 vlády zbavená. Stambolijski sa ešte pokúsil v rodnej dedine zorganizovať odpor, ale tam ho miestni obyvatelia 9. júna 1923 brutálne zavraždili.
