Cár Boris III. bol prvým bulharským panovníkom po roku 1908 (v druhom bulharskom cárstve 5. 10. 1908 - 15. 9. 1946). Narodil sa v roku 1894. Na tróne vystriedal svojho otca – Ferdinanda. Za panovníka krajiny bol zvolený 3. októbra 1918, vo chvíli najťažších politických, ekonomických a náboženských kríz. Hneď po nástupe do funkcie musel svoju monarchiu brániť proti dvom republikánskym stranám – Agrárnej strane Stefana Stambolova a komunistickej strane.
Svoje vlastnosti Boris III. zdedil po otcovi. Aj on bol rozvážny a tichý panovník, ktorý nikdy nešiel do sporov. Po prevrate dňa 9. júna 1923 sa rozpadla Agrárna strana Stefana Stambolova a v septembri toho istého roku ju nasledovala aj komunistická strana. Cárovo postavenie sa upevnilo. Teraz mohol začať reformovať náboženstvo. Pomocou nej sa dokázal v tridsiatych rokoch 20.storočia zviditeľniť. Bol jej prvým reformátorom.
Jeho vonkajšia politika bola mala charakter opatrnosti. Za oblasti nových zemí (južná Dobrudža), ktoré získal od Rumunska, mu jeho ľud bol vďačný. Za vďaku dostal od nich titul "cár Osloboditeľ". Jeho diplomatické schopnosti sa prejavili v rokovaniach so štátmi Veľkej sily na začiatku druhej svetovej vojny. Tie však nedokončil, pretože 28. augusta 1943 umrel.
