V posledných dňoch vlády cára Ivana Asena čoraz viac hrozilo nebezpečie napadnutia Bulharska Tatármi zo severu. Nedokázali ich poraziť ani jeho dvaja neplnoletí synovia Koloman (syn z prvého manželstva) a Michal II. Asen (syn z druhého manželstva), ktorí jeden po druhom nahradili svojho otca na bulharskom tróne. Vnútorný nepokoj v krajine využila Nicejská ríša a obsadila oblasti v Macedónsku a Rodopách.
Po krutých bojoch v roku 1257 sa na trón dostal Konstantin Tich, bojar zo Skopje. Ani on však nezastavil nájazdy Tatárov. Bol slabý panovník, ktorého ostatní veľmi často využívali. A tak bol veľmi skoro zosadený z trónu.
Byzantská ríša v roku 1261 znova získala územia v Trácku a na brehu Čierneho mora a začala sa formovať nová Byzantská ríša. Bojari v susednej krajine mali pod kontrolou jednotlivé časti rozdeleného Bulharska. Tatári ešte stále pokračovali vo svojich vpádoch a plienili krajinu. Štátna pokladnica bola prázdna, a preto aby sa naplnila cár Konstantin Tich určil vyššie dane bulharskému ľudu.
Toto sa stalo ešte predtým ako bol mladý dedinčan Ivajlo korunovaný za cára. Bohužiaľ nevieme takmer nič o Ivajlovom živote v mladosti, lebo byzantskí kronikári o ňom nepísali. Vieme iba, že bol pastierom svíň vo svojom rodnom meste v Dobrudžanskom okrese. Hoci nebol vzdelaný, mladý chlapec bol rodeným rečníkom, ktorý sa po zvolení za cára o svoju krajinu dobre staral. V revolúcii v roku 1277 bol vodcom dedinčanov. Jeho úlohou bolo skoncovať s nájazdmi Tatárov a svojvoľnosťou bojarov a oslobodiť ľud spod daňového útlaku, ktorý nastolil Konstantin Tich. Ivajlo aj so svojimi mužmi vtedy porazili veľkú tatársku armádu vojakov a oni na dlhší čas neboli schopní podnikať vojenské výpady na územie cára Ivajla.
Ivajlova sláva čím ďalej tým viac narastala. Tisíce dedinčanov vstupovalo k nemu do armády. Keď mal dostatok vojakov, konečne sa odhodlal bojovať proti bojarom a Konstantinovi Tichovi. Ešte predtým ako sa podujal uskutočniť vojenský pochod na hlavné mesto Tărnovo, ľud ho vyhlásil za cára. Georgi Pachimer napísal: "Vždy keď obsadil nové mesto, ľudia ho chválili ako cára i vodcu. Oblasť za oblasťou sa podriaďovali jeho príkazom veriac, že pod jeho vedením zbohatnú."
Aj ľudia verili, že mladý a aktívny cár Ivajlo porazí už starého a pasívneho Konstantina Ticha, ktorý naďalej krajine iba škodil. Sen o novom a dobrom cárovi bol znova na obzore. Ľud si myslel, že Ivajlo je patriotom, ktorý je ochotný brániť nezávislosť ľudu a krajiny.
V bitke proti vzbúrenému vojsku Konstantina Ticha Ivajlo porazil jeho vojsko a Konstantin našiel v bitke smrť. Vojakov, ktorých si Ivajlo najal mali chrániť moc a privilégie krajiny. Búriaci sa protivníci obsadili hlavné mesto... Cár Ivajlo musel vstúpiť do zväzu, a tak bojovať proti nepriateľom, aby získal späť svoje hlavné mesto.
Ivajlo bol korunovaný v roku 1278 a krajine vládol tri roky. Vždy bol schopný viesť vojnu proti komukoľvek – proti Byzantíncom na juh alebo proti Tatárom sever. V bitke proti Tatárom získal štyroch nových vojakov do svojej armády – Momčila, Kumana, Damjana a Kunča, ktorý mu pomohli vytlačiť nepriateľa za územie Dunaja do Rumunska.
O rok na to – v roku 1280 – Byzantínci napadli Tărnovo. Ivan Asen III. Nastúpil na trón miesto cára Ivajla a ten zabránil spustošeniu mesta. Znova sa k nemu pridalo zopár nadšencov. Situácia v meste sa však zmenila. Bojar Georgi Terter zosadil s trónu Ivana Asena III. a spojil aristokratov. Byzantský kronikár Pachimer opisoval všetky Ivajlove bitky proti Byzantíncom, ktoré však nedokázali poraziť odvekého súpera tejto krajiny. Prekvapení a znechutení cárovi ľudia Ivajla opustili. Jeho malé skúsenosti v roli štátnika ho donútili, aby sa obrátil k svojim bývalým nepriateľom Tatárom o poprosil ich pomoc. Tí ho však podľa rozkazu chána Nogaja zavraždili vo svojom tábore.
Ani po jeho smrti jeho sláva na niekoľko desaťročí neutíchla. Susedné štáty a revolučný vodcovia často používali jeho meno na to, aby prilákali svojich prívržencov. Hoci sa nikto z tých vodcov nemohol podobať na Ivajla, žiaden z nich nebol korunovaný za cára bulharského národa.
