Veľa historikov písalo o živote a diele cára Ivana Asena II (1218 - 1241). Vo svojich poznatkoch o ňom ho opisovali ako jedného z najväčších štátnikov stredovekého Bulharska. Bol známy tým, že nikdy nepoužil meč v takých prípadoch, ktoré sa dali vyriešiť diplomatickou cestou a trpezlivosťou. Cár bol až taký dobrý, že ľudia boli ochotní za neho aj svoj vlastný život obetovať.
Syn cára Asena I. bol vyhlásený za panovníka krajiny v roku 1218 po tom, ako bol s pomocou Kumánov a Rusov zvrhnutý z trónu jeho predchodca Boril. Nový cár to nemal veru vôbec ľahké. Musel dať do poriadku svoju krajinu, ktorá bola spustošená neefektívnou vládou predchádzajúceho panovníka. Jeho nové idey o štáte a jeho fungovaní sa veľmi odlišovali od ideí susedných panovníkov.
Križiaci sa usadili v Konštantínopole a bývalá Byzantská ríša sa rozdelila na maličké štátiky, z ktorých sa najlepšie darilo štátom Nikea a Epir. Podpisom zmluvy medzi Ivanom Asenom II. a maďarským kráľom a svadbou cárovej dcéry Ivan Asen II. znova získal oblasti okolo Belehradu a Braničeva. Ďalšia zmluva, ktorú cár podpísal s krutým vládcom Epiru na čas zabezpečila pokoj v juhozápadnej časti Bulharska. Aby dosiahol ten istý efekt aj na juhovýchodnej hranici, svoju dcéru Elenu dal za manželku rímskemu panovníkovi.
Slávna bitka pri meste Klokotnica (blízko dnešného mesta Chaskovo) ukázala akú ma stredoveké Bulharsko silu. Hoci Ivan Asen II. nechcel bojovať, byzantský despota Todor Komnenin aj napriek tomu uskutočnil vojenský pochod dúfajúc, že znova vráti slávu Byzantskej ríši (v tom čase bol viazaný dohovorom a svadbou jednej z dcér cára Ivana Asena II., a tak musel zachovať mier, ktorý aj tak porušil): "Bol to netaktný muž, ktorý by jednoducho porušil všetky zmluvy zo susednými štátmi." napísal raz kronikár Georgius Akropolitas o Todorovi Komneninovi.
Bitka sa uskutočnila 9. marca 1230. Byzantínci bojovali oddane, ale proti duchu a umeniu bulharskej armády, ktorí bojovali za svoju vlasť nemali šancu: "Táto bitka bola víťazstvom celého národa. Todor Komnenin bol kruto porazený a poslaný do väzenia aj so svojimi vernými ľuďmi. A všetko bohatstvo bolo zrazu v rukách Bulharov. Cár bol však milý a pustil svojich nepriateľov na slobodu..." takto sa o najslávnejšej bitke vyjadril spomínaný byzantský kronikár Georgius Akropolitas.
Na počesť víťazstva dokončil svoju veľkú stavbu – kostol v Tărnove. Na priečelie kostola dal vytesať nápis „cár a pán Bulharov“. Neskôr sa ním veľmi chválil.
Povzbudený tým, ako sa situácia v krajine vyvíjala, pokračoval vo víťazných ťaženiach na mestá Adrianopolis, Dimotiki, Prilep, Seres a Pelagonia. Práve týmito bitkami sa Bulharsko dokázalo vrátiť tam kde bolo na začiatku panovania bratov cárov – Petra II. a Asena I. Znova sa stalo obávaným súperom susedných krajín. Znova dokázalo získať svoje stratené oblasti počas krátkeho panovania Borila. Za jeho vlády hranice Bulharska siahali až od Čierneho mora až po Egejské. Podarilo sa mu spojiť do jednej zeme všetky oblasti obývané Bulharmi. Týmto činom sa vy rovnal Simeonovi I. Veľkému. Ilarion z Muglenu v jeho životopise napísal: "Cár Ivan Asen II. vládol Buharom, Turkom, Frankom, Srbom, Albáncom a všetkým mestám od mora až k moru...."
Odteraz sa cár nazýval Cárom Bulharov a Grékov. Podarilo sa mu skoncovať s nájazdmi Maďarov, obsadiť Konštantínopol a spojiť sa s nicejským panovníkom, a tak ustúpiť zo zväzu s pápežom. Učenie bogomilov taktiež prestávalo mať vplyv na obyvateľov krajiny. Začal sa rozvíjať obchod medzi stredozemnými krajinami, razili sa mince a všade sa začali stavať pevnosti a kláštory.
Až do jeho smrti roku 1241 veľa kronikárov o ňom napísalo pochvalné slová. "Bol zvláštny a chválený každým. Obyvatelia jeho krajiny ho mali radi, pretože sa správal úctivo aj k nim aj k Byzantíncom. A práve preto ho mali radi aj v zahraničí." napísal raz o ňom Georgius Akropolitas.
