Štát Ivana Sracimira (1356 – 1396) sa rozprestieral medzi riekami Timok a Iskăr v západnej časti krajiny. Korunovaný bol vo Vidine, podľa želania svojho otca – Ivana Alexandra. Počas svojho života sa pokúšal dať do poriadku vzťahy medzi svojimi dvoma synmi z dvoch rozličných manželstiev. Staršieho urobil panovníkom v severozápadných oblastiach Bulharska. Nedôvera a nespokojnosť však zostali.
Cár Ivan Sracimir bol konfliktný človek. V časoch, keď ešte žil cár Ivan Šišman, stále boli v nejakom rozpore. Nevedeli sa nijako dohodnúť, a tak vlastne pomáhali Turkom, aby si ich čím skôr podmanili.
Vo všeobecnosti bol nový panovník rozporuplným človekom, o ktorom historici dlho viedli debaty na otázku či to bol to schopný panovník, alebo ho len každý využíval. Jeho cárstvo, hoci aj malé, bolo slabé a vadilo záujmom sultána Murada a jeho následníkovi Bajazidovi. A tak, v roku 1365 maďarský kráľ Ľudovít tento maličký kúsok zeme pripojil k svojej krajine.
Čo ale čert nechcel, cár Ivan Sracimir sa dostal do chorvátskeho zajatia. Nútili ho, aby prestúpil na katolícku vieru. Niekoľko rokov neskôr ho Ivan Alexander dostal z väzenia a urobil znova cárom. Po jeho smrti v roku 1395 sa Ivan Sracimir stal cárom svojich vlastných práv.
Deväť desaťročí sa v bulharských kronikách nedala nájsť informácia o úspešnej bitke proti Turkom!
Cár vedel, že má slabé vojsko, a tak mu nezostávalo nič iné, len sa stať vazalom sultána Murada. Stalo sa tak v roku 1388. Dovolil mu, aby obsadil Vidin – jeho sídlo.
Cieľom vlády cára Ivana Sracimira bolo udržať si čo najdlhšie ako bolo možné trón a uchrániť svojich ľudí od smrti v rukách Turkov. Na krátky čas dokonca oddelil Sofiu od Tărnovského cárstva, aby mal nádej, že tri časti Bulharska, na ktoré bola v tom čase krajina rozdelená (Vidinská, Tărnovská a mesto Sofia), prežijú. Bolo to však iba zbožné želanie, pretože armáda sultána Murada sa rýchlo blížila k hraniciam jeho malého cárstva.
Až začiatkom roka 1396 európski panovníci pochopili, že Turci sú nebezpečenstvom pre celý svet. Maďarský kráľ Žigmund sa proti nim odhodlal bojovať. S požehnaním pápeža teda odišiel na križiacku výpravu proti Turkom. Aj cár Ivan Sracimir sa k nemu pridal potom ako sa vzdal funkcie vazala. Jeho armáda sa rozpadla a každý z nich hľadal osobné šťastie niekde inde.
25. augusta 1396 pri Nikopole Turci doslova zničili cárovu armádu. Vidin padol. Ivan Sracimir – posledný stredoveký bulharský cár – bol zajatý a umrel niekde v Malej Ázii. A tak sa Bulharsko sa na päťsto rokov stalo súčasťou Osmanskej ríše.
