Po znamenitej vláde cára Simeona Bulharsko upadlo. Historici to kládli za vinu Petrovi I. – následníkovi trónu po Simeonovi. Opisovali ho ako slabého, krotkého a neskúseného panovníka, ktorý sa nerozumel do diplomacie. Aj napriek tomuto handicapu tento pokojný a skromný monarcha ostal na tróne dlhšie ako všetci stredovekí panovníci – od roku 927 do roku 970.
Celá príčina bulharského nešťastia má korene práve v synovi cára Simeona. Vojny, ktoré cár Peter uskutočnil priviedli Bulharsko do totálnej katastrofy. A v poľnohospodárstve, ktoré bolo hlavným zdrojom obživy vojakov v armáde čoskoro nastal kolaps.
Počas jeho vlády vyššie duchovenstvo bohatlo na rozdiel od obyvateľstva. Rozšírilo sa nové hnutie – bogomilstvo. Jeho cieľom bolo prejavovať nenávisť voči cárovi a duchovenstvu. Jeho členmi sa stali aj dvaja Petrovi synovia, aby tak mohli robiť viac nepríjemností svojmu otcovi. Cár sa už potom nemohol na nich spoľahnúť v bitkách proti svojim nepriateľom.
Keď cár nastúpil na trón ihneď stratil časť svojho územia – v bitke proti Maďarom na severe Bulharska. Za obeť nepriateľom padlo územie pri Dunaji a dokonca aj Trácko. Dunaj sa stal severnou hranicou odkiaľ susedné štáty podnikali vojenské výpravy do regiónu Dobrudža.
Vzťahy s Byzantskou ríšou boli v tomto čase pokojné, pretože v roku 927 sa Peter I. oženil s vnučkou Romana Lekapensa. Podpísala sa aj mierová zmluva na obdobie 30 rokov. V nej bol potvrdený titul cár pre bulharského panovníka.
Na konci vlády Petra I. sa priateľstvo medzi Byzantíncami a Bulharmi tiež skončilo. Cárovi synovia – Roman a Boris – boli zajatí v Konštantínopole a panovník Nikifor Foka nahuckal princa Svetoslava z Kieva, aby zaútočil na Bulharsko. Petrova armáda bola v Dobrudži porazená a zajatá ruskou armádou. Rusi obsadili zopár pevností a princ Svetoslav založil svoje nové centrum v meste Preslavec.
Počas vykorisťovania zeme cár utrpel infarkt a vstúpil do kláštora. Zopár dní po jeho smrti bol kanonizovaný v bulharskej pravoslávnej cirkvi.
