Na jar roku 1300 Bulhari navštívili Tatárov v ich tábore. Cár Georgi I., Terterov syn, tam bol ako rukojemník (vazal) mocného chána Nogaja, ktorý už nemal o spustošené Bulharsko záujem. Ten však Georgia v roku 1292 prepustil a vzal si ďalšie vazala – bojara Smileca, verného Tatárom. A tak si Georgi Terter musel hľadať miesto inde v Byzantskej ríši.
Medzitým sa v hlavnom meste Bulharska – Veliko Tărnove – pripravoval na svoju vládu cár Todor Svetoslavov. Začal naplno realizovať starú myšlienku v bulharskom prísloví: "Predtým ako sa naučíš niekomu rozkazovať, musíš sa naučiť poslúchať a podriaďovať sa iným." Nenávidel Tatárov, ktorí vládli v jeho krajine, no bez toho, aby angažoval v politike ich nemohol nijako vyhnať zo svojej krajiny. Keď bola tatárska armáda v jednej zo svojich bitiek porazená, cár využil situáciu a utiekol z Tărnova. Na to však, aby z trónu zosadil bojara Smileca, potrebval pomoc Nogajovho syna Čaku.
Teraz ešte nenastal čas, aby sa Todor Svetoslavov korunoval za cára krajiny. Musel sa vysporiadať s chánom Toktuom. Miesto toho spravil cárom Čaku, ktorý však nevládol dlho. Ako cenu za výkupné nový chán Tatárov určil Čakovu hlavu. A tak sa na konci roku 1300 cár Todor Svetoslavov konečne dostal na trón. Jeho vláda trvala 21 rokov. Hneď na začiatku vlády s Tatármi podpísal mierovú zmluvu, ktorá mala chrániť severnú hranicu. Postupne sa z krajiny vytrácal vplyv Tatárov.
Potom sa už mohol sústrediť na vnútornú politiku v krajine. Hlavnou úlohou bolo vysporiadať sa v Byzantíncami. Porazil zvyšných bojarov zo Smilcovej rodiny a pritvrdil svoju vládu v južnej oblasti Balkánu. Dokonca jeho ujo – despota Eltimir – sa dobrovoľne vzdal svojmu synovcovi a cár tak získal pevnosť Krun a okolité oblasti boli pripojené k Bulharsku. Eltimira dal zabiť, pretože poza jeho chrbát spolupracoval s Tatármi. Severozápadné územie sa stalo nezávislým a bolo riadené Šišmanom – neskorším bulharským cárom – v spolupráci zo Srbmi.
V lete roku 1304 sa chcel Andronik II. revanšovať Bulharsku za zosadenie Smilca z trónu. Bojoval s nimi aj jeho brat. Ani oni však neuspeli proti silnej armáde cára Todora Svetoslavova a z bitky v Skafidskej doline (dnes pri Fakijskej rieke) odišli porazení. Bulharsko znova získalo nejaké územia. Bojovalo sa do roku 1307, keď vyčerpaný Andronik II. podpísal mierovú zmluvu, ktorá ho zaväzovala 15 rokov neútočiť na krajinu Todora Svetoslavova. Dlho očakávaný mier priviedol Bulharsko k ekonomickému rozvoju krajiny. Cár nadviazal a rozšíril kontakty zo Srbmi a nadviazal nové s Benátkami a Janovom. Obchodovanie zažilo nevídaný rozvoj. Obyvateľstva pribúdalo a cár začal bohatnúť.
Todor Svetoslavov umrel na starobu v roku 1321 spokojný a šťastný, že zdvihol krajinu z prachu zeme a doviedol ju do takého stavu, v akom ju nechal cár Ivan Asen II. Počas svojej vlády dokázal zvíťaziť nad chaosom, ktorý v krajine vládol a spojiť Bulharsko do jednotného štátu takmer po 50 rokoch.
