Georgi Michailov Dimitrov je jeden z mála bulharských predstaviteľov, o ktorých je zmienka vo svetových encyklopédiách.
Narodil sa 18. júna 1882 v dedine Kovačevci blízko mesta Pernik v západnom Bulharsku. Už odmalička sa zoznamoval s revolučnými hnutiami. Žil v časoch, kedy Bulharsko sužovali veľké nepokoje a nikto nevedel nájsť východisko z tejto situácie. Ľudia sa v krajine búrili a očakávali, že sa konečne niečo zmení k lepšiemu.
V roku 1923, po potlačení povstania organizovaného Bulharskou komunistickou stranou, na ktorej čele stál, bol nútený emigrovať do zahraničia, odkiaľ sa však postupne dostával na čelo strany.
Rok 1933 bol pre jeho kariéru veľmi dôležitý. Stal sa generálnym sekretárom Komunistickej strany s centrom v Moskve. Snažil sa rýchlo si vybudovať v sebe dôveru strany. Na siedmom zjazde Komunistickej strany Bulharska predniesol správu, v ktorej načrtol svoje idey boja proti fašizmu. V rokoch druhej svetovej vojny stál na čele komunistickej strany v Moskve a odtiaľto riadil boj komunistov o víťazstvo v krajine.
23. novembra 1946 ho Veľké národné zhromaždenie zvolilo za predsedu vlády. Taktiež bol predsedom Ústredného výboru Komunistickej strany Bulharska s neobmedzenou mocou. Bol presvedčený o tom, že socializmus v jeho krajine sa bude správne vyvíjať iba pod dohľadom Sovietskeho zväzu a Stalina. Podľa jeho vzoru sa Dimitrovova Komunistická strana Bulharska stala jedinou vládnucou stranou v štáte. Eliminovala buržoáznu opozíciu a vykonštruovanými súdnymi procesmi, politickým útlakom a perzekúciami zničila ideologický odpor voči nej.
Tento stalinistický politický kurz bol podľa Moskvy nespochybniteľný. Víťazné štáty z druhej svetovej vojny – ZSSR, Veľká Británia a Spojené štáty – sa súhlasom dohodli, že Bulharsko bude riadené Moskvou. Budúcnosť Bulharska bola znova v rukách iného štátu.
Georgi Dimitrov sa chcel postupne vybudovať nový politický systém v krajine, ktorý by sa čo najviac podobal tomu sovietskemu. (Čo sa týka zahraničnej politiky Georgia Dimitrova, bol presvedčený o tom, že treba nasledovať sovietsku líniu a Stalina, ktorý chcel z Bulharska vybudovať federáciu.) Preto začal s kolektivizáciou a so znárodňovaním majetku veľkých priemyselných odvetví. Výsledkom týchto hlbokých zmien bola nezaujatosť a postupné ničenie ekonomických nadácii v krajine.
Program komunistickej strany nikdy nepripúšťal, že by v krajine mohla existovať monarchia. Preto v roku 1947 referendom uskutočnil zmenu ústavy.
Snažil sa vyvinúť určité úsilie a napodobniť Sovietsky zväz, aby sa mu Bulharsko mohlo čo najviac podobať. Na piatom kongrese Komunistickej strany Bulharska, ktorý sa konal v roku 1948, vo svojom prejave podčiarkol základnú predstavu rozvoja Bulharska v budúcnosti, ktorá mala podľa neho pripustiť víťazstvo v socialistickej demokracii a štátny systém sa mal zakladať na vláde ľudu – malo to byť ľudovodemokratické štátne zriadenie. To však, že mal v štáte vládnuť ľud, sa nikdy nerealizovalo, a preto sa tento systém o 40 rokov úplne rozpadol.
Georgi Michailov Dimitrov umrel 2. júla 1949 v sanatóriu blízko Moskvy.
