Vălko Velov Červenkov bol jedným z tých bulharských komunistov, pre ktorých bol režim sovietskeho socializmu jediným modelom ďalšieho rozvoja v krajine.
„Malý Stalin“ – ako ho jeho súčasníci zvykli nazývať – sa narodil 6. septembra 1900 v dedine Zlatica na severe Bulharska. Ako devätnásť ročný kandidoval na post poslanca Veľkého národného zhromaždenia za Bulharskú komunistickú stranu. V roku 1923, po neúspechu a potlačení povstania, ktoré malo za účel zvrhnúť vládu premiéra Alexandra Cankova, bol na neho vydaný zatykač a bol odsúdený na smrť. O dva roky neskôr ilegálne odišiel do Moskvy a odtiaľ emigroval do USA, kde zostal do októbra roka 1944.
Od roku 1938 bol zahraničným kolaborantom bulharských komunistov a v roku 1941 sa stal hlavným redaktorom ilegálnej komunistickej rádiostanice Christo Botev.
Po svojom návrate do vlasti bol až do roku 1962 členom Politbyra. Neskôr sa stal tajomníkom strany a v rokoch 1947 – 1949 zastával funkciu predsedu Komitetu pre vedu, umenie a kultúru. V tieni velikánov akými boli Georgi Dimitrov, Vasil Kolarov a Trajčo Kostov si pomaličky začal budovať svoju kariéru.
Po Kolarovovej smrti v januári roka 1950 ho Veľké národné zhromaždenie zvolilo za predsedu vlády a v strane od tejto chvíle stál na poste predsedu Ústredného výboru Komunistickej strany Bulharskej socialistickej republiky. V rokoch 1950 – 1956 bol symbolom a nositeľom tzv. kultu osobnosti a všetko v krajine sa krútilo okolo neho.
Červenkov bol zaťom Georgia Dimitrova a tým pádom aj priateľom Moskvy a Stalina. Práve tento fakt mu hral do karát, aby mohol na seba sústrediť všetku moc v krajine. Po roku 1956 sa stal vicepremiérom a ministrom vzdelanosti a kultúry.
Keď v Moskve roku 1953 zomrel Josif Vissarionovič Džugašvili a na poste generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu ho vystriedal miernejší Nikita Chruščov, sila a vplyv Vălka Červenkova v Bulharsku postupne slabla. Z popredných miest ho vytláčal Todor Živkov, ktorý mal v Chruščovovi veľkú dôveru.
V roku 1962 Červenkova dokonca vyhodili zo strany, no o sedem rokov neskôr ho rehabilitovali. Potom sa mu však už nepodarilo prepracovať sa na čelné pozície v strane.
Vălko Velov Červenkov zomrel 21. októbra 1980 v Sofii.
