Ako väčšina bulharských politikov, aj Želju Mitev Želev pochádzal z roľníckej rodiny. Narodil sa 3. marca 1935 v dedine Veselinovo v okrese Šumen na severovýchode Bulharska. Po skončení štúdia filozofie na Univerzite sv. Klimenta Ochridského v roku 1958 (v roku 1974 získal doktorát z filozofie) vstúpil do Komunistickej strany Bulharska a stal sa aktívnym členom Hnutia mladých komunistov. Stranu však z politických dôvodov v roku 1965 opustil a šesť rokov bol nezamestnaný. Mal zákaz vrátiť sa do Sofie.
Rok pred revolúciou založil Rusenský komitet a o rok neskôr založil Klub podpory Glasnosti a Perestrojki. Pomocou neho sa stal predsedom Koordinačnej rady Hnutia demokratických síl.
Za túto stranu aj kandidoval vo voľbách do parlamentu v roku 1990. 1. augusta 1990 ho Siedme Veľké národné zhromaždenie zvolilo za prvého demokratického prezidenta Bulharskej republiky. Svoj päťročný prezidentský mandát začal vykonávať od januára 1992. V nastávajúcich prezidentských voľbách januári roku 1997 bol porazený jeho kolegom zo strany – Petrom Stojanovom.
Po roku 1996 sa jeho vplyv v politike oslabil. Ostal predsedom Hnutia liberálnych demokratov.
Okrem politika bol Želju Želev aj spisovateľom. V roku 1982 napísal nie veľmi slávnu knihu Fašizmus, ktorou pobúril ľud proti sebe a stal sa tak prenasledovanou osobou v krajine.
Po revolúcii sa však na knihu zabudlo a bývalý prezident krajiny až doteraz spokojne žije v hlavnom meste Bulharska.
