Úlohu vlajky v stredoveku zobrala na seba zázračná ikona, ktorú so sebou kniežacie družiny brávali do boja. Zvyčajne sa pred takýmto bojom alebo vojenským pochodom pred touto zázračnou ikonou konala spoločná modlitba. Keď sa knieža Dmitrij Donský chystal na boj proti Tatárom, modlil sa pred ikonou Bohorodičky, ktorú dostal ako dar od Sergeja Radonežského. Túto ikonu neskôr ruský národ, pre svoju jedinečnosť, chránil ako oko v hlave.
Na vrchných častiach vlajkových žrdí a vlajkách sa tiež zvykli zobrazovať hlavy (hlavy postáv, ktoré sa zvykli zobrazovať na ikonách), najčastejšie však hlava Krista, alebo Spasiteľa Vášnivé oko, ako zvykli na Rusi hovoriť miestni obyvatelia (strelci mali ešte navyše pravoslávne kríže[1]). V tejto konštelácii mala vlajka ochranný charakter a zároveň aj úlohu zabezpečiť patronát a ochranu božskou silou.
Odkedy na svete existuje tradícia zobrazovania vlajky Ruskej federácie dnes ťažko možno povedať. Za prvého, kto sa k takémuto činu odhodlal, je považovaný cár Alexej Michajlovič - otec Petra I. Veľkého, - ktorý na túto myšlienku prišiel z toho dôvodu, aby rozlíšil svoju loď od lodí Arabov a Turkov, plávajúcich po Kaspickom mori. A prečo práve bielo-modro-červená trikolóra? Taká vlajka bola rozoznateľná už z ďaleka. Spočiatku mala vlajka signálnu funkciu, žiadnou symbolikou nedisponovala. Vlajku v takejto forme, na znak pocty a cti k svojmu otcovi, potvrdil Peter I. Veľký.
Okrem signálnej fukcie jej panovník pridal aj na štátnosti. Ak sa na nejakej lodi táto vlajka vyskytla, bol to signál k dodržiavaniu európskych pravidiel civilizovanej vojny, v ktorej bola vlajka znakom príslušnosti lode k štátu, majúcej právo plavby kdekoľvek na svete. Vlajka znamenala, že paluba lode je paluba lode nezávislého štátu a v prvom rade to bol znak štátnej suverenity.
Samotné ruské slovo vlajka (rus. флаг), je odvodené od holandského názvu čistej srstenej vlnenej česanej priadze vlagdoek, z ktorej sa kvôli svojej odolnosti šili vlajky na námornícke lode.
Peter I. chcel z Ruského impéria urobiť civilizovanú časť Európy, a preto hneď uzákonil niekoľko vlajok pre ruskú námornícku flotilu a pešiakov. Avšak vybrať farby vlajky zo stoviek návrhov bolo aj pre panovníka absurdnou vecou. Nakoniec - v roku 1699 - panovník konečne vybral tri farby: bielu (symbol šľachetnosti a povinnosti - farba čistoty), modrú (symbol vernosti, panenstva - farba lásky) a červenú (symbol mužnosti, veľkodušnosti - farba sily)[2].
V priebehu dejín Ruska sa bielo-modro-červená trikolóra menila iba raz - za vlády Mikuláša I. (1825 - 1855). Panovník totiž chcel odzrkadliť symboliku vtedajšieho štátneho znaku aj vo vlajke - čierno-žlto-bielej trikolóre: čierny dvojhlavý orol na zlatom pozadí francúzskeho štítu s červeným erbom Moskvy na hrudi heraldického vtáka.
Propagandistický plagát belogvardijcov |
V princípe terajšia ruská trikolóra zostala trikolórou až do februárovej revolúcie v roku 1917. (Použila sa aj vo Francúzskej revolúcii v roku 1789, kde červená farba symbolizovala ideály slobody, rovnosti a bratstva.) Po roku 1917 v časoch Sovietskeho zväzu k symbolike červenej farby pribudla ďalšia: červená = farba vychádzajúceho slnka.
Po jeho rozpade a po augustovom puči v roku 1991 Najvyšší Soviet vyniesol rozhodnutie o štátnej vlajke RSFSR. To určilo za štátnu vlajku predrevolučný variant ruskej trikolóry. A na základe rozhodnutia prezidenta Borisa Jeľcina sa 22. august dnes v Ruskej federácii oslavuje ako Deň štátnej vlajky Ruskej federácie.
Symbolika vlajky sa však v porovnaní s minulosťou trocha zmenila. Biela farba symbolizuje farbu čistoty poslušnosti a kresťanskej viery (večnosť), modrá farbu pravdy a Bohorodičky - patrónky Ruskej federácie (Panna) a červená - farba sily (život). Preto, keď dnes Rusi pozerajú na svoju vlajku vidia v nej ikonu - ikonu večnej Panny života. V zásade májú pred sebou druh abstraktnej ikony, na ktorej bezpodmienečne figuruje Bohorodička, ktorá na kolenách drží malého Ježiša Krista.
[1] Bol to zároveň aj zvyk, ktorý prebral Peter I. zo západu. Na vlajkách prvých plukov cudzích zemí totiž v jeho obobí vlády boli vyobrazené rôzne jednorožce a kentaurovia. Každý pluk mal na vlajke svoj symbol (zviera).
[2] Túto symboliku je možné ešte prehĺbiť berúc do úvahy odborníkov. Tí vo svojich prácach spomínajú bielu farbu ako farbu rýchlo plynúceho času, modrú ako farbu pravdy a červenú ako farbu vzkriesenia mŕtvych. Dokopy sa tieto farby čítajú ako znak moci nad všetkým pozemským v mene víťazstva nebeskej pravdy. Ruská štátna vlajka je mimochodom znakom mesianistického štátu, ktorý považuje šírenie ideí dobra a pravdy za národné poslanie.
