Dlho, predlho vládol v krajine. V dnešných časoch, keby sa to meralo na prezidentské mandáty, bolo by to osem rokov. V tom čase neexistovala ústava a mandáty neboli časovo ohraničené. Jedným z dôvodov prečo tak dlho vládol bol fakt, že za jeho chrbtom stál veľký tieň – jeho otec Simeon I. Ak by však za nim nestál, Peter by sa nebol stal cárom Bulharska.
Národ ho chválil: „Čokoľvek, čo Peter urobil, je pekné! Inak by ho Simeon neurobil cárom.“ Simeon, keďže vedel, že jeho syn má slabší charakter a nebude vedieť vládnuť sám, určil mu pomocníka – Georgia Sursuvula – ktorý mu mal pomáhať, ak by náhodou cár niečo doplietol.
Peter sa veľmi rád zaoberal vonkajšou politikou. Bol presvedčený, že budúcnosť jeho krajiny nie je zaručená dovtedy, kým nepodpíše mierovú zmluvu s Gréckom, ktoré sa v tom čase volalo Byzancia a ešte nebola členom budúcej vojensko-politickej organizácie (dnes označovanej ako NATO). Aj on chcel, aby sa jeho Bulharsko stalo členom takejto organizácie.
Orientácia vo vnútornej politike Petrovi vôbec nefungovala. Národ sa hneval, pretože dane stále rástli a bojari čím ďalej tým viac bohatli. Výsledok tohto nedorozumenia bola revolúcia, ktorá neskôr prerástla v herézu t. j. odmietanie dogmy, že štát má vždy pravdu a vždy za zachová čestne. Zakladateľom tejto dogmy bol kňaz Bogomil, ktorý predtým ako sa stal heretikom, bol duchovným vodcom krajiny, od ktorej sa veľa naučil. Dlho presviedčal panovníkov, aby sa „kajali“ a „išli na spoveď“, no oni to nechceli ani počuť. Vôbec nebrali do úvahy bogomilské knižky, ktoré im kňaz posielal vo forme zápiskov. Keď sa presvedčil, že ho bojari nebudú počúvať, založil spolok bogomilov – skupinu ľudí, ktorých presvedčil o správnosti svojho učenia, ktoré bolo rovnaké s cítením vtedajšieho ľudu. Ľud sa totiž búril proti politike cára aj bojarov. Dokonca sa pokúšal zvolať aj veľký snem, na ktorom chcel obviniť a zvrhnúť Petrovu politiku, ale cár stále odmietal. Nemal totiž vôbec chuť viesť spory s nejakým kňazom a dokazovať svoju pravdu pred celým národom.
A tak cár Peter I., možno úspešne, možno neúspešne, ale predsa len dokončil svojich osem mandátov v tieni Simeona. Čo však bolo potom? Po Petrovi prišlo ešte veľa veľa panovníkov, pokiaľ Bulharsko nevstúpilo do NATO. Pýtate sa ako? No tým najjednoduchším spôsobom – dostala sa pod nadvládu Byzantskej ríše.
