Spišská kázeň (1479 - 1480)

Kázeň je najstaršou slovenskou jazykovou pamiatkou. Písal ju spišský Nemec, ktorý vedel po slovensky a bol čiastočne vzdelaný i v českom jazyku. Pamiatka svedčí, že na Slovensku sa stala v 15. storočí literárnym jazykom čeština, podliehajúca vplyvu hovorovej reči slovenského ľudu. Mestskí a šľachtickí pisári píšu po česky, kým ľud, nevediaci písať, hovoril nárečovou slovenčinou. Autor kázne spomína farnosť svätého Martina, ktorou bola kapitula na Spiši.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Otec, syn a duch svaty, vše jeden hospodin, rač s nami byti a rači nam dati sve svate požehnane, mne ku vymolveni a vam ku posluchani.

Bratři mili nebo sestři, kteři ste sie utekli k tejto svatej mši, slušno vam zvedeti dnešnie svate čtene, kterež popsal jest svaty J. v patym položeni svych knech a tak sie vyklada slovenskym jazykam vedle tekstu: V ten čas atď... Take každy s vas klaknete na sva kolena, učinte obecnu prosbu k milemu spasiteli, aby nas račil uslyšeti v našich prosbách. Naperve poproste pana buoha za mir, pokoji v te zemi i v jinych všech zemech chřestienskych. Take každy s vas nabožnym serdcem poproste mileho pana buoha za dva stavym za svetsky i duchovny, najprve za otca svateho Sixtusa i za jeho kardinaly, patriarchym legaty, za jaršiky^[1], biskupy, za prelaty, za plebany i za všechny kneze i za žaky svecene, kreriž za vas verne buoha prošu v svich modlitbach. Proste take za stav svetsky, za našeho krala Matiaša uhuerskieho i za jeho vladyky tejto korony, kteríž se o dobre pospolne pracuji...