Na začiatku síce vôbec nebolo známe, kedy ho vlastne dostaneme, pretože takéto dôležité dokumenty prichádzajú na Slovensko poštou priamo z bulharského Ministerstva školstva. A tak medzi nami – maturantmi z Bulharskej školy Christa Boteva – zavládol chaos a oprávnené znepokojenie.
Prvá informácia, ktorú sme hneď po maturite dostali (bolo to 26. mája) znela dosť pozitívne. Povedali nám, že diplomy už dorazili na Slovensko a môžeme si po ne prísť už v pondelok 30. mája. No v ten deň sme odišli s prázdnymi rukami. Nezostávalo nám nič iné len čakať, ako sa vyvinie situácia v najbližších dňoch. Dohodli sme sa, že sa stretneme v stredu – na Deň detí – o desiatej hodine.
V ten deň som prišiel do školy už o dve hodiny skôr. Zo zvedavosti som vyhľadal pána Cankova, ktorý sa v našom mene snažil celú situáciu vyriešiť čo najrýchlejšie, aby sme nemuseli dlho čakať. Žiaľ, jeho odpoveď ma vôbec nepotešila. Znechutený a nasrdený som sa ju ponáhľal povedať mojim spolužiakom, ktorí už stáli vonku.
Najprv sme si všetci do jedného mysleli, že si z nás robia dobrý deň, keď nám povedali, že diplomy o ukončení strednej školy (tzv. bulharské maturitné vysvedčenia) si máme prísť až po desiatom júli! Vysvetlenie, prečo tak neskoro, bolo veľmi jednoduché. V Bulharsku sa prijímacie skúšky na vysoké školy konajú v júli a učitelia, ktorí majú vypísanie diplomov na starosti (nám to robila slečna matikárka – Christova – pretože si myslela, že iba ona je schopná ich urobiť, čo v skutočnosti vôbec nebola pravda), majú fúru času, aby to urobili až neskôr.
Malo to však jeden obrovský háčik – tu nie sme v Bulharsku, ale na Slovensku, a to si kompetentní akosi v hlave nevedeli dať dokopy. Po menšej, ale o to ostrejšej výmene názorov medzi pánom Cankovom, otcom mojej spolužiačky, a slečnou Christovou a pár poriadne mastných nadávkach na jej adresu z našej strany, sa na probléme konečne začalo pracovať.
Výsledok sa objavil hneď na druhý deň. Pán Cankov so slečnou Christovou už medzi sebou neprehovorili ani slovo a my sme boli radi, že konečne držíme v rukách svoje vysnívané ovocie tvrdej štvorročnej práce, ktorou sme na tejto škole prešli.
