Kmeň (národ) náš panónsky slovenský preslávený je mnohými chválorečami a pamätnosťami dávnych pokolení. Keď za kráľa Svätopluka, sídliaceho na Belehrade, hlásením Kristovej viery apoštolskými mužmi Cyrilom a Metodom primkol sa ku Kristovi. Hoci vynikol vo všetkej zbožnosti, jednako najviac vo svojich nábožných spevoch. Vysvitá to z rozličných podivuhodne prispôsobených piesní na cirkevné slávnosti, alebo iné časy. Spomenutí svätí mužovia, keď krstom ku Kristovi pripojili Panónov spolu s kráľom Svätoplukomm taktiež s Bulharmi, Moravanmi aj kniežaťom Čiech Bořivojom vymohli si od rímskeho pápeža Mikuláša I., aby nimi pokrsteným kmeňom dovolilo sa konať službu v ľudovom jazyku. Čo bolo i potvrdené vraj božskou odpoveďou: "Aby každý duch chválil Pána".
Preto je vieryhodné, že i kmeň panónsky používal zadávna túto výsadu, ako vysvitá zo zvyku, trvajúceho v niektorých kostoloch ešte i za naších čias, kde čiastka kánonu pri oltári odbavúva sa ľudovou rečou. Na chóre zas aj skutočne skoro vo všetkých panónskych kostoloch tak sa odbavuje Kyrie, Glória a Krédo. V akej vážnosti boli vždy náboženské spevy u Panónov, mohol by som povedať: nenajdeš národa, ktorý by sa vyrovnal mu v tomto smere. Pri bohoslužbách v kostoloch shromaždení tak správne spievajú žalmy a piesne, že mohol by som povedať: koľko spevákov, toľko kantorov. A čo sa naučili v kostole, to na hostinách a na besedách, vo viniciach a na poliach sladkozvučným hlaholom prespevujú. A keďže tieto spevy jednak nežičlivosťou času a chybnými zápismi, jednak nepriateľskými znetvoreniami a novotami nekatolíkov mnoho stratili zo svojej dávnej krásym usiloval som sa viesť ich na pôvodné znenie, aby zbožnosť, ktorá prekvitala voľakedy u panónskeho kmeňa, znova bola obnovená.
|
