Najstarší z nich - Bat-Bajan[2] - zachoval želanie svojho veľkého predchodcu a zostal na území svojich pradedov. Historické zdroje obyvateľov týchto území nazývajú tzv. vnútorní či tzv. čierni Bulhari. Neskôr ich na tomto území obsadil kmeň Chazarov. Časť z nich ako svoje náboženstvo prijala kresťanstvo a druhá konvertovala na islam. Posledné „zvyšky" tohto etnika bolo možné nájsť do konca 19. storočia v oblasti severne od Čierneho mora v oblasti mesta Tulcea[3] v Rumunsku (boli to tí, ktorí si hovorili tzv. Čierni Bulhari). Potomkovia druhých sa dnes združujú na území severného Kaukazu okolo mesta Naľčik a tvoria druhé etnikum kabardínsko-balkarskej republiky.
Druhý Kubratov syn sa so svojimi ľuďmi (príslušníkmi tráckeho kmeňa Kotrágov) pobral na sever a usídlil sa pri ústí rieky Kama do Volgy. V týchto miestach založil tzv. Povolžské Bulharsko (Volžsko-Kamské Bulharsko) z hlavným mestom Bolgar (dnes blízko mesta Kazaň v Rusku), ktoré vydržalo do 30. rokov 13. storočia, až kým tento religiózne islamský štátny útvar mongolská horda Džingis chána nezrovnala so zemou. Toto etnikum sa v kronikách zvykne nazývať pojmom tzv. vonkajších Bulharov a je tomu tak pravdepodobne preto, že žili najďalej (najviac vonku, t. j. na východ) od svojich krajanov. Ruskí historici ich zvyknú nazývať aj tzv. Strieborní Bulhari. Ich dnešnými potomkami sú pravdepodobne Čuvaši, ktorí obývajú približne tie isté miesta, na ktorých kedysi stálo Povolžské Bulharsko. V poslednom období však zistenia historikov prišli k záveru, že potomkovia druhého Kubratovho syna Kotraga sú vlastne označovaní za kazanských Tatárov (Volžskí Tatári). Zaujímavosťou na tomto všetkom je fakt, že oni sami sa vždy označovali za Bulharov a Tatári boli ich neprajníkmi. Neskôr v oblasti ich usídlenia vznikla Republika Tatarstan (aj keď obyvateľstvo tohto územia bolo za názov Bulgaristan), ktorá sa stala súčasťou Ruskej federácie.
Tretí syn Asparuch sa rozhodol emigrovať hlbšie do juhovýchodnej Európy a so svojím kmeňom „prešli cez Ister (Dunaj) k Varne... i keď videli, že miesto je vhodné ... usídlili sa tam[4]" a v roku 681 založil Prvé bulharské cárstvo - tzv. Dunajské Bulharsko.
Syn Kuber sa so svojou družinou vybral na západ, kde sa usídlil na území Avarského chanátu (v dnešnom Maďarsku.) V tejto oblasti žilo mnoho Bulharov v avarskom zajatí. Tých Kuber oslobodil a spolu so svojimi ľuďmi prenikol južnou trasou cez Dunaj do Macedónska (Bitolské pole). Prijíma sa za všeobecne známe, že sem Kuber prišiel ešte pred Asparuchom, a to v rokoch 678 - 679.
Posledný syn Alcek (Altceg) sa so svojou družinou usídlil najďalej na západ - v severnom Taliansku a neskôr v južnom[5]. Tu si až do 7. storočia jeho družina zachovala svoju identitu a jazyk.
[1] „Za čias panovania Konstantina IV. Pogonata, ktorý vládol na Západe, Kubrat, pán spomenutého Bulharska a Kotrágov, umrel. Zanechal piatich synov a prikázal im, aby sa v žiadnom prípade jeden od druhého neoddelili a aby žili vedno, aby vládli všade a aby nerobili prieky nijakému druhému nárdu. O nejaký čas neskôr sa jeho piati synovia od seba oddelili spolu s tou časťou národa, ktorá im prislúchala." (Podľa kroniky Životoopisanija na vizantijskite care od Teofana Vyznavača In: Fol, A. a kol.: Istorija za 11. klas na srednite obštoobrazovatelni učilišta. Vydavateľstvo Anubis. 2. vydanie. 1998. Sofia. str. 38.)
[2] Predpona Bat označuje prvorodenosť spomedzi všetkých súrodencov.
[3] Tento názor zastáva známy bulharský historik a obrodenecký činiteľ Todor Ikonomov (1838 - 1892), ktorý vo svojom rodnom meste Tulcea spozoroval, že jeho obyvatelia sa medzi sebou delili na bielych a čiernych Bulharov. Všetci boli kresťania, pokrstení však boli v rozličných chrámoch a medzi sebou neuzatvárali manželstvá. Toto sú pravdepodobne tí tzv. čierni Bulhari, ktorí sa spomínajú aj v bulharských ľudových piesňach.
[4] Krátka kronika patriarchu Nikofora, IX. storočie In: Fol, A. a kol.: Istorija za 11. klas na srednite obštoobrazovatelni učilišta. Vydavateľstvo Anubis. 2. vydanie. 1998. Sofia. str. 41.
[5] Dokonca existujú dohady o tom, že toponymám talianskych miest v tejto oblasti dali základ práve Kuberovi Bulhari.
