Novobanské bane dávali kedysi slušný výťažok a mesto vraj raz darovalo kráľovi Matejovi za plný banský vozík dukátov. Keď sa však priblížili smerom k Hronu, ich najlepšie (bane) zaliala voda. Mnohí pokladajú toto nešťastie ako zvláštny trest za bývalú pýchu mešťanov. Pred niekoľkými rokmi utvorila sa spoločnosť, ktorá chcela dať bane opäť do prevádzky, a pretože odvodnenie vody zo starých jám muselo byť prvou robotou, tak sa postavil jeden z tých strojov, ktoré ženú vodu ohňom. Isaac Potter, Angličan, podujal sa na toto dielo, avšak bez pomoci cisárskeho strojmajstra Fischera, ktorý tento istý stroj poznal v Anglicku a rozumel sa veľmi dobre i mechanike, bolo by sa to zle skončilo. Stroj ukázal svoj dobrý účinok a vyprázdnil za osem hodín toľko vody, ako sa jej zvyklo nazbierať za 24 hodín. Tiež sa tvrdilo, že za 24 hodín by stroj mohol vytiahnuť z hĺbky 24 000 vedier (každé má 40 viedenských mier = 190 cm) pri malej spotrebe dreva. Samé toto celé podnikanie o nové bane dostalo sa do rozporov po náklade 150 000 zlatých, a nemôžem povedať či nejednotnosť členov spoločnosti, alebo či peňažné príspevky unavili popredných členov, alebo či nejaká iná príčina v tom väzí. Zvlášť treba zdôrazniť, že striebro z tejto bane dosahovalo šestinu zlata. Parný stroj zatiaľ odpočíva a väčšina dobrých banských odborníkov, ktorý prepísali spoločnosť cudzozemským banským podnikom, pracuje v cisárskych banských podnikoch, až kým ich spoločnosť opäť bude potrebovať, čo však ešte zle vyzerá.
|
Schémy vodostĺpcového stroja Jozefa Karola Hella z polovice 18. storočia |
|
|
