Miška Dzurušová
Stopom po Španielsku až do Andorry III
Ďalší deň sa nám už naozaj podarilo vyraziť do Girony, kde sme mali naplánované stráviť dva dni a odtiaľ už ísť na letisko a smer domov. Na stanici v Andorre la Vella sme nastúpili do osemmiestneho minibusu. Cesta ubiehala bez problemov, hoci ja som na sedadle sedela ako prikovaná pretože mi práve liezla osmička a nezaobišlo sa to ani bez teploty. Stav sa mi začal zhoršovať pravdepodobne tým, že sa nám začalo diať niečo s prednou pneumatikou. Najprv šofér odstavil minibus na krajnici. Za 15 minút sme sa pohli ďalej, ale o 5 minút sme zas stáli a naša prestávka trvala viac ako 30 minút a my sme sa museli dusiť takmer v 40 stupňovej horúčave v plnom obsadení v tom našom minibuse. Vyjsť len tak nachvíľu ku krajnici na diaľnici a nadýchať sa čerstvého vzduchu je nemožné. Nakoniec sme došli na gironský autobusák, mne sa popri tej bolesti podarilo zaspať, takže som si ani neuvedomila, že celú cestu, ktorú sme predtým prešli stopom približne za tri hodiny, minibusom trvala ani nie 10 minút ako ma informoval T. Girona nás už očakávala, aj keď na stanici to tak nevyzeralo a vlastne ani potom nie. Možno to už bolo tou únavou a možno nás na prvýkrát Girona nijak obzvlášť neočarila.
