Uvedomila som si, že mňa pandémia zastihla, dá sa povedať, v tom najoptimálnejšom veku. Prečo? Som na dôchodku. Nemám síce nejaký bohvieaký dôchodok, je podľa oficiálnych údajov dokonca podpriemerný. Takže nie je to nič moc, ale každý mesiac mi dôchodok príde. Aspoň zatiaľ a dúfam, že to tak aj ostane. Nemusím nikomu písať, nikoho prosiť, aby mi pomohol prežiť toto obdobie, lebo na toto skromné prežívanie som si už zvykla. Nemusím nikam chodiť (veď som na dôchodku), takže mi nehrozí, že niekde niečo chytím. Pred pár rokmi som zdrhla z bratislavského paneláku a išla som žiť na dedinu. Síce tu nemám také pohodlie ako v meste a obchod na každom rohu, ale nesťažujem si. Nemusím byť zavretá v byte a nemusím panikáriť vo výťahu plnom vírusov, keď sa chcem dostať von.
Keby som bola ešte dieťa – skôr či neskôr by mi zavreli škôlku, nemohla by som sa hrať s deťmi a musela by som sedieť doma. Keby som bola puberťáčka, tiež by som musela drepieť doma a neboli by žiadne diskotéky ani prechádzky s kamarátkami v parku. A ak aj, tak s rúškom na tvári a vo veľkých rozostupoch. Keby som bola na vysokej, vyhnali by ma z internátu a prišla by som o všetky radosti, ktoré sa spájajú s normálnym vysokoškolským životom. Keby som mala okolo tridsiatky, možno by som mala svoje prvé dieťa a na krku hypotéku a riešila by som, ako prežiť a nezblázniť sa. Keby som mala okolo štyridsať, možno by som rozbiehala svoj prvý biznis a pandémia by mi všetky plány zhatila. Keby som mala päťdesiat, možno by ma prepustili z práce, lebo veď pandémia a obmedzenia a v práci by si nechali len zopár ľudí, najmä takých, čo živia rodiny... a ja by som už mala zrejme odrastené deti... No ale keďže mám už 60 plus, nemusím tieto všetky problémy vôbec riešiť. Nepadám ku dnu, lebo už na ňom nejaký čas som a už som si naň zvykla... Žijem sama, takže nemusím riešiť problém, že som zrazu sama, lebo veď je to moja každodenná realita. A rúško mi neprekáža, lebo nemám vlastne ani kam chodiť. Bez peňazí sú moje rozlety dosť oklieštené a vystačí mi na ne moja vlastná záhrada. Takže ja som vlastne bola na tú potvoru koronu skvelo pripravená.
