Ak to tu chceme zmeniť, je to celkom jednoduché. Jednoduché pre toho, kto chce skutočnú zmenu k lepšiemu. Stačí sledovať, kto chodí do niekoľkohodinových diskusných relácií, poskytuje dlhé obsažné rozhovory serióznym časopisom, poctivo odpovedá na všetky otázky. Je jasné, že takýmto ľuďom záleží na tom, čo robia, vedia to podať úprimne, presvedčivo a vnímavý človek im uverí každé slovo.
Druhá skupina sú tí, ktorí do takýchto diskusií nechodia (nemali by čo povedať, demagógia a povrchnosť sa tu nenosí) a keď sa tam náhodou nedopatrením objavia, prejav ich za pár sekúnd usvedčí z falošnosti, cítia sa nesvoji, obrovským oblúkom sa serióznym médiám radšej vyhýbajú.
Viete si predstavit v niekoľkohodinovej investigatívnej debate Kaliňáka alebo Fica? Viete si tam predstaviť Harabina či Packu? To je ale hlboké nedorozumenie, čo poviete?
Ale napr. Spišiak má za sebou niekoľko tvrdých „výsluchov“. Mohol sa tváriť, že je dôležitý a v pohode sa vyhnúť grilu novinárov. Ale je jesné, že robí poctivú robotu a nemá čo skrývať. Naopak. Nevymýšla vymyslené, nemíňa energiu na nezmysly, používa zdravý rozum a MÁ VÝSLEDKY! Čím viac ľudí pochopí jeho zámery, tým väčšia šanca, že počnúc políciou sa tu podarí postupne niečo zmeniť. Záujem serióznych médií je samozrejme aj o Lipšica, Procházku, Luciu Žitňanskú. Pretože majú čo povedať, majú víziu, dávajú nádej. V ich rozhovoroch poslucháči či čitatelia dychtivo striehnu na každé slovíčko, čakajú na niečo, čo prichádza v revolúciách.
Na pôde Aliancie Fair-play policajný prezident Spišiak zhrnul príčinu impotencie slovenského právneho systému tým, že tento systém môže perfektne fungovať jedine v prípade, že sa na všetky posty počnúc od polície, vyšetrovateľov, Úrad boja proti korupcii cez SIS, prokuratúru až po sudcov na všetky úrovne dostanú poctiví, čistí, pracovití a statoční ľudia... Takže ak sa systém nezmení, nebude to fungovať nikdy...
Nádejná konštelácia sa nám tu síce objavila ako zázrak v roku 2010, žiaľ, vieme, kto tento zázrak premárnil. (Motív nech si každý doplní sám.)
Existuje dnes ešte reálna nádej na vládu zloženú z poctivých ľudí, ktorí by sa mohli pokúsiť systém zmeniť? Asi ťažko.
Vzniká otázka, či by bolo lepšie nechať „veľkého psa“ samého, aby sa chytil do pasce vlastnej neschopnosti, aby to konečne pochopili aj smeráci, alebo mu dať náhubok, obojok a oceľovú vôdzku a zabezpečiť, aby mal síce pocit, že je tu pánom on a pritom ho držať nakrátko? Myslím, že táto alternatíva je tiež možná, zrejme by nám ušetrila kopu peňazí. Pes je však obrovský, vypasený, agresívny, hlučný, má krvou podliate oči, slintá po moci a dobrom žrádle. Musel by ho cvičiť človek, ktorý si s touto rasou s prehľadom poradí... Lipšic?
Záznam je možné si pozrieť tu:
http://www.metoo.sk/kauzagorila
