Aké veľké bolo moje prekvapenie, keď som na stránkach internetu našla niekoľko receptov na fučku. Jeden recept bol označený ako tradičné podpolianske pyré obohatené o masť a cibuľku. Pri inom recepte toto jedlo zapíjali sladkým, inde kyslým mliekom, inde ho zas posýpali bryndzou. Toto jedivo som v detstve prvý raz ochutnala ako stravu typickú pre kraj, z ktorého pochádzal môj otec. A tým krajom veru nie je Slovensko. Ktože ho vie, kde ho vlastne vymysleli? V akom kraji, či krajine a akým jazykom sa v tamojších kuchyniach hovorilo?
Môj otec pochádzal z Moravsko-sliezskeho kraja. A v ich kuchyni sa hovorilo česky, slovensky, maďarsky a šlonsky. Multikultúrna família. Ale k tomu sa vrátim neskôr.
Fučka bola jedlom detských liet môjho otca. Značnú časť obdobia detstva prežil u svojich starých rodičov na „Šlonsku“, v oblasti Sliezskych Beskýd. Na území, ktoré sa rozkladá sčasti v Česku a sčasti v Poľsku. Kultúry oboch krajín sa tu prelínajú a to platí aj pre ich kuchyňu.
Takže späť k fučke. Celkom prosté a jednoduché jedlo. V prvej etape k nemu stačia zemiaky, ktoré sa do mäkka uvaria v slanej vode. Voda sa zleje a zemiaky sa popučia (dnes asi skôr rozmixujú) na kašu. Primieša sa k nim polohrubá múka, na 1 kg zemiakov asi 4-5 polievkových lyžíc, tak aby masa nestratila konzistenciu kaše. Potom už len vrátime hrniec na oheň, ak treba kašu ešte ochutíme soľou a za stáleho miešania asi minútku povaríme. Kaša nám bude v hrnci pekne „fučkať“, ako malé sopky. U nás sa fučka nakoniec naložila na vymastený plech a po povrchu sa poliala opraženou cibuľkou a nechala doružova zapiecť. K tomuto chutnému a lacnému jedlu sme popíjali kyslé mliečko.
Nuž biblický príbeh, spomínaný na začiatku môjho článku pripomína, že sa na zemi kedysi hovorilo jedným jazykom a že človek o túto prednosť prišiel vlastným „umom“. No niektoré jedlá sa napriek tomu udržali asi na viacerých miestach našej planéty rovnaké.
À propos - otcova matka, moja babička, pochádzala zo „Šlonska“. Dedo pochádzal od Serede a volal sa Žurek, čo je meno veľmi typickej poľskej polievky, ktorá sa v Poľsku varí na Veľkú noc. Keď sa brali, dedo vedel lepšie maďarsky ako slovensky a o podobnej polievke ani nechyroval. No mohol si taký človek zobrať za ženu niekoho iného ako nevestu, čo doma hovorí po poľsky?
