Abeceda chutí od A po Z – písmeno „F“

„Poďme, zostúpme a zmäťme im reč, aby sa medzi sebou nedorozumeli!“ (Biblia, Kniha Genezis 11. kapitola, 7. verš)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Aké veľké bolo moje prekvapenie, keď som na stránkach internetu našla niekoľko receptov na fučku. Jeden recept bol označený ako tradičné podpolianske pyré obohatené o masť a cibuľku. Pri inom recepte toto jedlo zapíjali sladkým, inde kyslým mliekom, inde ho zas posýpali bryndzou. Toto jedivo som v detstve prvý raz ochutnala ako stravu typickú pre kraj, z ktorého pochádzal môj otec. A tým krajom veru nie je Slovensko. Ktože ho vie, kde ho vlastne vymysleli? V akom kraji, či krajine a akým jazykom sa v tamojších kuchyniach hovorilo?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Môj otec pochádzal z Moravsko-sliezskeho kraja. A v ich kuchyni sa hovorilo česky, slovensky, maďarsky a šlonsky. Multikultúrna família. Ale k tomu sa vrátim neskôr.

 Fučka bola jedlom detských liet môjho otca. Značnú časť obdobia detstva prežil u svojich starých rodičov na „Šlonsku“, v oblasti Sliezskych Beskýd. Na území, ktoré sa rozkladá sčasti v Česku a sčasti v Poľsku. Kultúry oboch krajín sa tu prelínajú a to platí aj pre ich kuchyňu.

 Takže späť k fučke. Celkom prosté a jednoduché jedlo. V prvej etape k nemu stačia zemiaky, ktoré sa do mäkka uvaria v slanej vode. Voda sa zleje a zemiaky sa popučia (dnes asi skôr rozmixujú) na kašu. Primieša sa k nim polohrubá múka, na 1 kg zemiakov asi 4-5 polievkových lyžíc, tak aby masa nestratila konzistenciu kaše. Potom už len vrátime hrniec na oheň, ak treba kašu ešte ochutíme soľou a za stáleho miešania asi minútku povaríme. Kaša nám bude v hrnci pekne „fučkať“, ako malé sopky. U nás sa fučka nakoniec naložila na vymastený plech a po povrchu sa poliala opraženou cibuľkou a nechala doružova zapiecť. K tomuto chutnému a lacnému jedlu sme popíjali kyslé mliečko.

SkryťVypnúť reklamu

 Nuž biblický príbeh, spomínaný na začiatku môjho článku pripomína, že sa na zemi kedysi hovorilo jedným jazykom a že človek o túto prednosť prišiel vlastným „umom“. No niektoré jedlá sa napriek tomu udržali asi na viacerých miestach našej planéty rovnaké.

À propos - otcova matka, moja babička, pochádzala zo „Šlonska“. Dedo pochádzal od Serede a volal sa Žurek, čo je meno veľmi typickej poľskej polievky, ktorá sa v Poľsku varí na Veľkú noc. Keď sa brali, dedo vedel lepšie maďarsky ako slovensky a o podobnej polievke ani nechyroval. No mohol si taký človek zobrať za ženu niekoho iného ako nevestu, čo doma hovorí po poľsky?

Edita Majerová

Edita Majerová

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  9x

Pracujem ako analytik v nadnárodnej spoločnosti na pracovisku kde platí heslo: čím viac ľudí, tým viac práce a rivality. To má na druhej strane za následok menej osobných vzťahov a osobného života. Tak prečo sa nedeliť o osobný život, či dobré slovo tam, kde nie sú prekážky? Napríklad virtuálne. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

300 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu