Pred mnohými rokmi som strávil dve letá na turné so svojou vlastnou muzikálovou komédiou. Nás súbor sa skladal zo siedmich ľudí z piatich štátov a dvoch kontinentov. Hrali sme v toľkých krajinách, že si na všetky už ani nespomínam. No kamkoľvek sme prišli, diváci sa smiali na rovnakých miestach. To isté platilo pri všetkých deviatich predstaveniach, s ktorými som sa za svoj život vydal na turné. Či už to bolo v Európe, Číne, Severnej alebo Južnej Amerike.
Tento rok ma pozvali do Saudskej Arábie, aby som tam vystúpil na niekoľkých zdravotníckych konferenciách. Keď som medzi jednotlivými konferenciami chodil po nemocniciach, rozhodol som sa personálu ukázať v praxi to, o čom som predtým hovoril. Miesto kostýmu (pribaliť si svoj klaunský mi ani nenapadlo) mi poslúžila igelitová čiapka z hotela a penový nos. K tomu som si požičal lekársky plášť a stetoskop. Takto vystrojeného som svojho klauna vypustil na detské oddelenia.
V každej nemocnici, kde som bol, ma sledovali a smiali sa aj skupinky lekárov a zdravotných sestier. Na jednom pediatrickom oddelení zablokovalo chodbu aspoň 70 ľudí v bielych plášťoch, ktorí sa stavali na špičky, aby ponad hlavy ostatných videli aspoň kúsok z toho, čo sa deje. Smiali sa hlasno a spontánne. Pritom som sa žiadnym spôsobom neprispôsoboval ich kultúre.
V tomto blogu budem pre vás písať pravdivé klaunské príbehy z celého sveta a najčastejšie sa s vami podelím o skúsenosti klauna nemocničného. Jeho postava je univerzálna a rozumejú jej dokonca aj v kultúrach, kde divadelnú tradíciu nemajú. Ďalší článok bude venovaný deviatim palestínskym klaunom, ktorí nás tu na Slovensku a v Čechách navštívili minulý týždeň... JELA, JELA, JELA,...
Dovtedy, dovidenia!
Gary
zakladateľ združenia Červený Nos Clowndoctors
