Keď som mal 16 rokov prežíval som svoju ozajstnú „prvú“ lásku. Dodnes si na ňu pamätám – veď sa hovorí, že na prvú lásku človek nikdy nezabudne...a myslím si, že je to pravda. Naše pohľady sa prvýkrát stretli v kostole, tam som ju zazrel. Nejako sme si navzájom „padli“ do oka. Spomínam si na naše spoločné prechádzky mestom. Ževraj som jej hovoril, že chcem, aby vždy, keď sme spolu pršalo – to preto, aby sme mohli chodiť spolu pod jedným dáždnikom...a že sa mi tiež páčia zmoknuté dievčenské vlasy...spomínam si na naše rozhovory na chodbe v ich dome...ako som chodil vždy natešený domov a nosil som ju neustále vo svojom srdci...ako som sa bál jej otca a ako som sa zoznámil s jej milou maminkou, ktorú mám veľmi rád. Pamätám si, ako som sa s ňou učil tancovať „ľudovky“ na fare, aby som s ňou mohol na Silvestrovskej zábave tancovať. Spomínam si, ako som ju učil hrať na gitare, aký som bol natešený, keď som sa mohol dotknúť jej ruky...Bol som veľmi hanblivý a neodvážil som sa ju držať za ruku – nadával som si, že som slaboch...Hovoril som si: Zajtra ju už chytím za ruku....a keď sme sa stretli zrazu moja odvaha kamsi ušla. Dodnes viem, že používala ružové Fa-čko – spray. Chodili sme spolu do speváckeho zboru... a tam sme po sebe pozerali a usmievali sa...Je toho naozaj veľa...Prežíval som všetky tie krásne príznaky prvej lásky...radosť zo života, všetko som videl cez ružové okuliare, jedlo sa stalo pre mňa „nepodstatným“...Doslova som žil z lásky a pre lásku. Odvtedy ubehlo 15 rokov...
Veľa sa toho zmenilo, aj v mojom aj v jej živote. Ale prečo toto všetko vlastne píšem? Včera sa stala krásna udalosť – stretli sme sa...Zrazu po pätnástich rokoch sme išli spolu pod jedným dáždnikom – ona ako vydatá žena a ja ako františkán. Kto z nás by vtedy tomu uveril? Spomínali sme na „staré“ časy...bolo nám fajn...Je to naozaj úžasné, ako sa naše životné cesty navzájom pretínajú s cestami iných. Nikdy by som nečakal, že sa stretneme – ona sa totiž vydala a odsťahovala a ja som tiež mimo bydliska – ale BOH to chcel a ja som sa tomu veľmi potešil a ona tiež...Nebolo to stretnutie naplnené nejakým nesplneným snom, túžbou...navzájom sme sa tešili z toho druhého – sme kamaráti, priatelia...ľudia, ktorí prežili krásne obdobie života pri sebe, na ktoré nikdy nezabudnú a to nás napĺňalo radosťou a vďačnosťou.
Naše stretnutie ubehlo tak veľmi rýchlo...kedy sa opäť stretneme? Ale dnes viem, že Pán riadi kroky ľudí, ON vie, čo je pre každého človeka dobré...
Vieš, jedna láska je vždy prvá.
Vieš, dotyk v dlani po nej trvá.
Po nej zvýši tón, po nej zvýši chuť
Nejde z hlavy von, nejde zabudnúť.
Vieš, jedna láska je vždy prvá.
Vieš, smietka v očiach po nej trvá.
Po nej zvýši tieň, po nej zvýši dym.
Ešte o nej viem, už ju nevidím.
Prvá, je tá z dvorov a kín,
keď smieš byť s ňou,
keď smieš byť s ním.
Prvá je tá z troch súrnych slov
keď smieš byť s ním, keď smieš byť s ňou
Viem, prvá láska je len jedna
Viem, v lete zimná, v zime letná
Po nej zvýši vlas, po nej zvýši list.
Ten vlak nemal čas, ten list nemal prísť
Viem, jedna láska je vždy prvá
Viem, niečo po nej stále trvá
Možno tón či tieň, možno chuť či dym.
Ešte o nej viem, už ju nevidím...
P.S. Venované mojej „prvej láske“ ako poďakovanie za to, že vstúpila do môjho života...
