Dnes som dostal mail a bolo v ňom také milé zamyslenie...Veľmi sa mi to páčilo a preto by som ho chcel uverejniť. Autorka súhlasila.../čo iné jej zostávalo...?/
Dnes som opäť upratovala byt a znovu som sa divila, ako sa to množstvo prachu mohlo nahromadiť za tak krátky čas. Odkiaľ sa to vkuse berie, stačí pár dní a chuchvalec tam i tam...? Neuveriteľné, koľko je s tým práce, ak chce človek udržať dom uprataný a čistý. Musí sa to robiť priebežne a bez prestania.
Napadlo ma, že presne tak to je aj s ľudskou dušou. Prechádzame deň za dňom a prežívame niekedy malé a inokedy väčšie sklamania, zranenia z toho, čo nám kto povie, nedorozumenia, niekto si na nás nespomenie, niečo nám nevyjde... Niekedy nám je z toho smutno, niekedy cítime aj malý hnev. A inokedy veľkú zlosť. A to všetko sa ako prach usadzuje v našej duši. A ak to tam necháme, tak hádajte, čo sa stane. Za chvíľu máme v duši pekný neporiadok! Chuchvalec zlosti tu, chuchvalec horkosti tam… A na to už prachovka, či vysávač nestačia. Sklamania a nepríjemnosti patria k životu na tejto zemi. S tým sa jednoducho nedá nič spraviť. Rovnako ako sa nič nedá urobiť s prachom.
Jediné, čo môžeme, je upratovať a upratovať a upratovať... A odpúšťať a odpúšťať a odpúšťať... Druhým i sebe. A Boh je vždy pripravený nám s tým neporiadkom pomôcť. ... také malé zamyslenie - hmmm :)
Milé...nie?
