Môj vonkajší život sa obmedzil na kláštor, cestu do školy, samotnú školu a cestu zo školy. Možno sa to zdá deprimujúce - takýto obmedzený pohyb. Áno, v určitom zmysle to môže byť veľmi skľučujúce, ba až deptajúce. To sa stane, keď človek hľadí len a len fyzickými očami, ktorým je častokrát ukrytá podstata, ktorá je omnoho vzácnejšia. To, že je človek obmedzený v pohybe ešte nemusí znamenať, že je uzatvorený pred všetkým a všetkými - že sa nepohybuje. Som spojený s Bohom, ktorý nemá žiadne ohraničenie a preto môžem byť kedykoľvek a kdekoľvek - v modlitbe, vo svojich myšlienkach...To je úžasná vec. Svojou modlitbou a príhovorom môžem byť v jednom okamihu napr. v Indii pri zomierajúcom človekovi, ktorého si nik nevšimne a práve touto mojou modlitbou mu môžem tajomným spôsobom pomôcť. Jasné, že mu nepodám chlieb priamo, ale prosím Boha a ON sa už postará. Svojou modlitbou môžem pomôcť bezradnému na druhom konci sveta... Modlitba príhovoru má veľkú moc, pretože nie je nikým a ničím ohraničená - je to úžasná vec - kedykoľvek a kdekoľvek sa môžem obrátiť na svojho Otca a poprosiť Ho o čokoľvek. To nie je žiadne vystatovanie, že som teraz nejako veľmi dôležitý a že bezomňa by to nešlo. Ide o duchovnú pomoc, o pomoc pre dušu, pre vnútro človeka. Táto pomoc je niekedy oveľa dôležitejšia ako pomoc pre telo. Práve v tomto duchu bola vyhlásená sv. Terézia z Lisieux za patrónku misií, hoci na misiách fyzicky nikdy nebola. Podieľala sa na misiách v modlitbe, príhovore, vo svojich úmysloch a túžbe
Včera som bol v UPC v Mlynskej doline v Bratislave. Bolo tam slávnostné Veni Sancte - prosba o príchod Ducha Svätého a jeho darov na študentov a pedagógov v tomto akademickom roku.
Aj vďaka krásnej kázni ThDr. Jozefa Haľka som si hlbšie uvedomil dve podstatné veci:
- Kristus je ten istý včera, dnes a naveky a má o mňa záujem. On je ten, o ktorého sa môžem oprieť, keď mi je ťažko, keď sa namáham a vidím, že napredujem len veľmi pomaly.
- študentský život nesmie byť oddelený od duchovného. Žijem jeden život a moje štúdium má byť spojené a ísť ruka v ruke s mojím duchovným životom. Moje štúdijné povinnosti sú darom a ja mám tento dar využiť na Božiu slávu a neskôr tento dar - rozvinutý - odovzdať druhým.
Duch Svätý ako pôvodca a darca všetkej múdrosti a sily je s nami, je pri nás a čo je najkrajšie - je v nás.
Takže aj keď je možno môj vonkajší život obmedzený na niekoľko štvorcových metrov uvedomujem si, že v modlitbe, túžbe, úmysle môžem byť kdekoľvek, kedykoľvek a s kýmkoľvek.
Takým dôkazom je aj sv. páter Pio - tiež žil v obmedzených priestoroch a jeho diela, jeho myšlienky a jeho nasledovníci svedčia o tom, že duchom môžeme preklenúť všetky hranice. Bol nástrojom Boha, ktorý nie je nikým a ničím ohraničený.
Ak máš ťažkosti a trápenia, odovzdaj ich Otcovi a pros Ho o pomoc. ON nebude dlho čakať a zošle Ducha, ktorý ťa povedie, ktorý ti ukáže čo, kedy a ako. Ale musíš HO pustiť. ON nebude vykopávať dvere tvojho srdca. ON čaká a klope....otvoríš mu?
