Určite sa vám už viackrát stalo, že ste mali pocit, akoby sa na vás všetko zosypalo...jednoducho všetky možné povinnosti, úlohy a problémy sa zrazu na vás nakopili a vy máte pocit, že toto je už asi priveľa, že toto sa jednoducho nedá zvládnuť...Začínate prepadať panike a pokoj, ktorý by ste práve teraz potrebovali je zrazu niekde v nedohľadne...
Chcete urobiť to, potom tamto, ale sami neviete, čo je dôležitejšie a čo nie a vlastne máte pocit, že všetko je rovnako dôležité - ale jednoducho všetko sa naraz robiť nedá.
Cítim, že aj ja sa nachádzam práve teraz v takom stave - pred sebou vidím všetky tie veci, ktoré by som mal urobiť, ktoré sa odo mňa očakávajú a zároveň cítim, že je toho na mňa veľa a nejako nestíham...Keď chcem robiť jednu vec dokonale je jasné, že ostatné pôjdu tak trocha do úzadia...
Sú dve možnosti riešenia: 1. Nechám sa všetkým tým prevalcovať
2. Rozhodnem sa, že to prevalcujem ja
Možno je niekedy dôležité sám pred sebou si povedať, čo chcem urobiť. Ak si poviem, že na všetko kašlem - tak ma to všetko prevalcuje, ale ak si poviem IDEM DO TOHO a snažím sa /aj keď to nie vždy ide, ako chcem/ už v tom začínam víťaziť. Jasné, sme obmedzení našimi možnosťami, ale máme "po ruke" Pána, ktorý dokáže tie naše obmedzené možnosti dotiahnúť do úspešného konca - od nás sa žiada pevná vôľa, ktorá necúvne pri akomkoľvek probléme, nech by sa nám zdal úplne neriešiteľný - lebo Bohu je všetko možné a ON je predsa s nami.
Keď som so silami "na dne" predstúpim pre Božiu tvár a úprimne, jednoducho Mu poviem: "Pane, toto je na mňa priveľa, Ty vieš, že bez teba som nič a neschopný, ale s tebou sa dá zvládnuť všetko...preto ťa prosím - pomôž mi, ak chceš a ak mi to bude na osoh. Ty najlepšie vieš, čo potrebujem."
Ak sa teda cítiš zavalený problémami, prídi k Nemu...On sám pozýva - "Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte." To pusté miesto znamená samotu s Pánom.
