Príbeh z podchodu - Epilóg

Za posledných pár korún, čo mu ostali pred príchodom ďalšej finančnej podpory od rodičov, si na večeru kúpil desať rožkov, salámu a ešte pár podobných nevyhnutností. Opustil predajňu s úsmevom na perách, pretože hoci sa príjemný letný deň už skláňal k večeru, ešte zďaleka nekončil. Kráčal svojou obľúbenou ulicou v centre mesta, keď ho pristavila sympatická mladá žena. Chvíľu rozmýšľal, či ho chce prepoistiť, či ponúknuť mu svoju vieru, no hoci mala slnečné okuliare, prepúšťali dosť svetla na to, aby si v jej očiach všimol niečo povedomé. Za jeho chrbtom v letnom sparne zíval známy podchod.V momente, keď sa spýtala, či náhodou nebýva v Mlynskej doline, spoznal ju napriek tomu, že mala ľahkú sukňu, a decentné tričko bez rukávov, na rozdiel od zimnej bundy v ktorej ju videl prvý raz. Hoci to boli už štyri roky, ten príbeh si pamätal takmer doslova.So zjavnými rozpakmi začala rozprávať ako zaskakuje za svoju mamu v stánku v Mlynskej doline a že urobila hroznú hlúposť, že nevie čo má robiť. Nenechal ju pokračovať. Chvíľu síce rozmýšľal, že si jej príbeh vypočuje do konca a bude sledovať, ako vyzerá človek, ktorý klame rovno do očí, ale ovládol svoju zlomyseľnosť. Mal jedinečnú príležitosť žiadať o splatenie jej dlhu, ale aký by to malo zmysel? Po pravde povedal že ak ide o peniaze, nemá jej ako pomôcť. Tvárila sa smutne a chápavo, akože to nič, veď... nejako si poradím, ale ak by si si to rozmyslel... Nerozmyslel. S úsmevom na perách odchádzal svojou cestou. Tento príjemný letný deň predsa ešte nekončí.