Žila v Krasnodone na Ukrajine a volala sa pani Koševová. Fadejev sa u nej ubytoval ako vojenský reportér. A tak sa stal celosvetovo známym autorom románu o boji krasnodonských komsomolcov proti fašistickým okupantom Mladá garda (1946). Dielo bolo preložené do všetkých svetových jazykov. Podľa neho vznikli aj ďalšie umelecké diela.
Po roku 1948 nastal zmätok aj v knižnej ponuke slovenských predajcov kníh. V prudkom slede po sebe začala nastupovať nová, už nie ruská, ale sovietska literatúra. Najznámejší zo známych autorov bol práve Alexander Fadejev. Dnešní osemdesiatnici si to pamätajú. Bolo to totiž povinné čítanie.
Mená Gromovová, Ševcovová, Zemnuchov a ako inak protekčný syn pani domácej - Oleg Koševoj.
Oleg Koševoj bol do seba zahrúžený introvert s neveľkým záujmom o politické dianie, na rozdiel od troch predchádzajúcich mladých hrdinov. Kadečo sa od nich podozvedal a pri večernom čaji porozprával rodine pätnásťročný syn pani domácej. Vďaka knihe sa stal Oleg najväčším hrdinom Mladej gardy.
Fadejev bol oddaným komunistom, stál na čele zväzu spisovateľov, získal Leninov rad a ďalšie vyznamenania. Žiaľ, Mladú gardu, ako šiel čas, musel na príkaz strany viackrát prepracovať. Odsťahoval sa od Koševovcov, knihu pochopiteľne prepracúval podľa príkazov a prepisovanie zalieval alkoholom. Po veľkej sláve prišlo rozčarovanie. Detaily knihy "nesedeli" so spomienkami príbuzných zavraždených komsomolcov a Fadejevovo "slávne" meno upadalo do zabudnutia. Pozostalí sa totiž po prečítaní knihy začali búriť proti uvedeným faktom.
Po Stalinovej smrti (1953) sa Fadejev odsťahoval na svoju daču a 13.5.1956 sa s pocitom ukrivdenosti zastrelil.
Aj celý svet je možné oklamať, ale len do času.
