Horeuvedené mená umelcov dnes mladým a najmladším poslucháčom nič nehovoria. Ale spomenuté osobnosti tu boli a boli obdivované pre svoju vysokú profesionalitu. Všetci už odišli do neznáma a včera ich nasledovala aj Gabika, krásna, s prirodzenou charizmou vystupujúca umelkyňa. Asi už málokto vie, že pani Hermelyová ako prvá uviedla u nás prejav dôsledne zodpovedajúci požiadavkám swingového štýlu, a kto neverí a má tú možnosť, nech si vypočuje nahrávku s piesňou Jána Siváčka Ty nie si môj typ z roku 1955.
Aký bol náš politický a s tým súvisiaci spoločenský život - a bol skutočne plný aj desivých zákrut - tak ho prežívala aj citlivá speváčka,. Na javisku noblesná, a pritom plná fascinujúcej prirodzenosti, bola aj manželkou a matkou dvoch detí. Boli obdobia, kedy sme o nej aj roky nepočuli, našťastie ich občas vystriedali aj dni dobrých ponúk rozhlasových nahrávok a stávalo sa, že aj koncertných vystúpení. Sama sa v roku 1978 priznala: "Prežila som rôzne obdobia. V mladosti bol spev pre mňa všetkým. keď som účinkovala v orchestroch Jána Siváčka, Siloša Pohanku alebo Gustáva Offermanna, všetko ostatné som zanedbávala. Musela som sa rozhodnúť, dve najdôležitejšie a najmilovanejšie zložky môjho života, hudba a deti, sa nedali zlúčiť. Rozhodla som sa pre rodinu.
Ale v roku 1978 už deti odrastali a speváčka so smútkom v očiach dodávala: "Teraz by som mala čas zasa sa venovať spevu..." Sčasti sa sen začal napĺňať v Televíznych návratoch Slovenskej televízie. Nezabudnuteľná bola v jej podaní skladba Gilberta Bécauda Ten deň, keď prišiel dážď alebo Legrandova pieseň s textom Zora Laurinca Nádej nájde nás.
Na prelome 50. a 60. rokov patrila k najpozoruhodnejším umelcom televízneho vysielania STV.
Od konca šesťdesiatych rokov sme sa s Gabrielou Hermelyovou na koncertných pódiách, nahrávacích a televíznych štúdiách takmer nestretali. Možno to neboli len deti, kvôli ktorým na slovenskej umeleckej scéne chýbala...Skryté tajomstvá si odniesla so sebou.
