Nielen slovenskí herci sú moja srdcovka, skrátka všetci, ktorí vedia čo a prečo to robia.
Nie všetky prebrané zahraničné tituly v slovenskom (aj mimo slovenského) "ošatenia" sú skvelé.
My sme, žiaľ, aj v iných oblastiach života vychovaní v skromnosti, a v tejto oblasti umenia tiež.
Akoby na Slovensku bola bývala skvelá herecká generácia iba vtedy, keď sme "my" boli v "rozpuku", hoci niektorí prežívali svoj "rozpuk" vydedení z "normálu" a krásnych, hoci vôbec nie sladkých hier minulých rokov..Všetko ostatné môže byť len spomienkový optimizmus, a prichádza v každej oblasti života. Sklamaným z podstaty slovenského bytia, mne určite - a nie som sama, práve umelci pomáhali prežívať ťažké roky sklamaní.
Na myseľ každodenne prichádzajú myšlienky vďaky za už nežijúcich z česko - celoslovenskej "optimistickej" tragédie, čo mi prichádzajú do snov často, ale nad ránom už zasa len za sebou potichu zatvárajú pomyselné dvere.
A tu odrazu som mohla včerajšok pripnúť k už neočakávanému šťastiu. Do rána som prežívala eufóriu z videného prvého dielu nového slovenského seriálu. Ten pocit pokojne nadpíšem názvom starého filmu Radosť až do rána, lebo som netušila, že ju ešte zažijem a možno, ak život dopraje, ju budem zažívať ešte niekoľko týždňov.
Pre mňa nečakané šťastie sa volá VINA, prvá časť slovenského seriálu podľa zahraničnej predlohy..
Nechcem predbiehať, ale herecké výkony obidvoch "dvojíc", pani Marcinkovej a pána Maštalíra a pani Pociskovej a pána Dobríka si navždy ponechám vo svojom vedomí.
Ďakujem, elenaantalova
