Zomrel 2.apríla 2005 vo Vatikáne.
Václav Havel bol český spisovateľ a dramatik, jeden z prvých hovorcov Charty 77, vedúca osobnosť politických zmien v novembri 1989, bývalý prezident Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, posledný prezident Česko - Slovenska a prvý prezident Česka. Narodil sa 5. októbra 1936 v Prahe, zomrel 18.decembra 2011 v Hrádečku v Česku.
Na Veľkonočnú nedeľu, 21.apríla 2019 uplynulo 29 rokov od chvíle, keď na pražskom letisku pristálo lietadlo, z ktorého vystúpil muž v bielom, pokľakol a pobozkal českú (vtedy československú) zem.
K mikrofónu pristúpil prezident, pred nedávnom ešte väzeň Gustáva Husáka, a trochu rozpačito, so známym ráčkovaním povedal: "Nevím, zda vím, co je to zázrak. Přesto se odvažuji říct, že jsem v tomto okamžiku účastníkem zázraku".
Bola to očista dvoch národov, Čechov a Slovákov. Ľudia sa pod vplyvom chvíle stávali lepšími, verili, že odosobnení od malicherností pod vplyvom osvieteného muža Cirkvi a v tej chvíli milovaného muža politiky, budú žiť, ak nie naveky, tak dosť dlho, aby zabudli na krivdy, čo sa stali ich dedom, otcom, i na svoju dlhoročnú vlastnú pretvárku. Trápenie žiť so zatvorenými očami, ušami a hlavne ústami bolo neúnosné.
V tej chvíli sa však mohli identifikovať s mužmi slobody a viery, duchovne sa očistili. Hoci nemuseli vedieť, čo znamená katarzia, ktorú dosahovali prežívaným zážitkom.
Škoda, že neprešli ani tri roky od jedinečného stretnutia osudových mužov sveta a krajiny a slová istého slovenského intelektuála nadobudli platnosť: "Menšia časť bude tá bystrejšia a väčšina tá nechápavejšia. Smutné, čo už s tým narobíme".
Ten, ktorý s tým skutočne niečo robil, na to doplatil životom. Aj so svojou láskou.
Tiež to bolo, možno len zhodou náhod, dvadsiateho prvého. 21. februára 2018.
Keď priletel do Československa slovanský pápež, tí dvaja ešte nežili.
