Boh nie je láskavý vo vyvolených, je skôr v ponižovaných, chorých a bezmocných.
Všetko je priamo úmerné stupňu rozvoja vnímania, a to býva pre zúfalcov často najväčšie trápenie.
Napríklad "mramorové" periny a celá botanická záhrada okolo miesta vyklčovaných zdravých stromov pre najdôstojnejšie smrtné postele zaslúžilých papalášov.V našom Slávičom údolí za vchodovou bránou už roky leží pod mramorom už neznámy PREDSEDA KNV a príbuzní boháčov, ktorých si "páni" a stále súdruhovia platia, lebo oni sú tí, ktorí nám vytvorili aj socialistický raj, aby ho v novej realite nechali vyzdobiť žiariacim Ježišom v sadre, možno aj na kolenách Sedembolestnej, ktorá bude zasa odkliata. Veď, ako sa usmial najstarší komunista v Smere, dedo Janko na svätého Roberta "Vidíš, a teraz budeme v kostoloch aj my, komunisti".
Keď začínate chápať, že sa netreba báť ani smrti, lebo stať sa Vám môže všeličo zlé, ale smrť to rozhodne nie je a ľudia, ktorí nám, vám, im a všetkým rozprávajú o skvelom opitom a roztancovanom a sexuálne večne zdatnom Satanovi, sa Vám radi prihovoria aj dnes, vysmievajúc sa okrem matérie všetkému. Kdeže sú sladké hry bláznivých pubertálnych nádejí a bolestivých pohlavných zvrátenosti navyše s poučením o rozkoši za prachy vďaka príhovorom niektorých vladárov, skončíte možno aj pri vnukoch na stromoch v starorodičovských sadoch, lebo prineskoro pochopíte, že to, čomu vás priúčali, nie je súcit a láska, len inak vyvinutých zdravých chlapcov, ktorí budú umierať s vaším krutým prekliatím...Dve pohlavia, nezabudníte. Osamote.
Poprosila som o osamelosť a balkón s mnohými kvetmi je mi už teraz radosťou a odsúdila som sa na samotu.
Som presvedčená, že kvety sa majú nosiť živým, lebo sa z nich možno ešte dokážu tešiť, mŕtvymi vencami za vysoké ceny, dávate vlastné zadosťučinenie, ktorým sa môžete chváliť, prípadne (aj to sa stáva) tie najdrahšie a najkrajšie zoberiete po obrade a môžete ich ešte položiť na hroby svojich príbuzných, ak "neležia" priďaleko.
Čo ma teda naučili tie tri roky samoty na balkóne nadmieru nepekného paneláka, za dlhé roky tisíckrát preklepánavého a prerábaného vždy podľa iného vkusu nových majiteľov, keď povyhadzovali pôvodných do drahých starobíncov a malých hrobčekových skriniek, prípadne si ich vyložili na nočné stolíky.
Obložená knihami, čo už nestihnem prečítať a novinami, čo som čítať prestala, ostávam zatiaľ s dvetisícročnou klasikou O KRÁTKOSTI ŽIVOTA. Autor LUCIUS ANNAEUS SENECA, v auguste 2025 prreložil v Modre Michal Olík.
Vďaka!
