Otvorme sa pocitom, dnes máme aj na súcit omnoho viac času ako sa nám kedy páčilo, skúsme aj to, čo nie všetci poznáme. Volá sa sila prítomného okamihu. Aj príliš aktuálna ťažoba staroby je s ním znesiteľnejšia.
Nie sú to nijaké moje výmysly. Viacerí múdri, ku ktorým sa neodvážim prirovnávať, napísali múdre knihy. Pravidelne sa k nim vraciam, mám ich uložené vedľa ležadla, aby som hneď po prebudení mohla siahnuť po niektorej z nich.
Aj spomínanú ťažobu aktuálnej staroby odľahčia najmä knihy Eckardta Tolleho SILA PRÍTOMNÉHO OKAMIHU, NOVÁ ZEM, REČ TICHA, hoci aj knihy iných mysliteľov zdôrazňujú ostávať v prítomnosti a venovať sa tomu, čo práve prežívame. Vždy existoval, existuje a bude existovať len prítomný okamih. Poznáte vari okrem prítomného okamihu niečo iné? Zjednodušene: Sme "teraz", nie včera ani zajtra, veď zajtra budeme opäť "teraz", a ak sa naučíme využívať ono "teraz" čo najzmysluplnejšie, prinesieme do svojich životov vytúžený pokoj bez výčitiek. Túžite vari, v tomto neľahkom prežívaní súčasnosti, po niečom inom?
Ak nás začne kváriť takzvaná depka, čo je vlastne uvedomenie si strachu zo smrti, múdri ponúkajú jednoduchý počin. Možno Vám bude na smiech.
Dýchanie. Hlboký vdych, zadržanie a rovnako dlhý výdych s pootvorenými ústami. Jeden pokus trvá 3x3 sekundy. Ak cvičenie zopakujete viackrát za sebou a po ňom zostanete v pokoji ležať alebo sedieť, uvedomíte si, že ste celkom uvoľnený. Ak zhlboka dýchate, nedokážete totiž myslieť. Myslenie, o ktorom nejeden múdry vyhlásil, že tvorí jeho JA, bolí. V súčasnosti priveľmi.
Vyskúšajte, zažijete.
