Predstavitelia relevantných televízií tvrdia, že berú ohľad na prieskumy verejnej mienky a podľa ich výsledkov si volajú hostí do diskusných relácií.
Ak by prieskumom verejnej mienky dominoval masový vrah, dostal by najviac priestoru v televíznych debatách? O čom (ako) by hovoril? O "prospešnosti" páchania násilia? O formách brutálneho násilia? Deklaroval by svoje "vízie" páchania ďalších ohavností? "Konštatoval" by, že páchateľ je vlastne obeť a obeť páchateľ? Zrejme áno.
Ak má niekto dojem, že ide o nepatričný výklad, je na omyle. Predsedovia strán časti politického spektra (vyberaní na základe vlastných preferencií) otvorene podporujú agresiu Ruska voči Ukrajine, pričom tvrdia, že Ukrajina by sa mala prestať brániť. Alebo, že za daný stav si môžu samotní Ukrajinci. V uvažovaní extrémistov je teda páchateľom obeť a obeťou páchateľ. Prevrátené, zvrátené, no televíziami akceptované. Dôležité sú predsa výsledky prieskumov verejnej mienky a nie "nejaké" civilizačné hodnoty, či dokonca morálka.
Sú to práve relevantné televízie, ktoré extrémistov nadmieru zviditeľňujú a v konečnom dôsledku podporujú. Je na zváženie, či k nim neprechovávajú náklonnosť (v zmysle civilizačného a kultúrneho nastavenia). Moderátori sa totiž niekedy (hoci latentne) správajú ako členovia mediálnych oddelení strán totalitného formátu. Samozrejme nie všetci.
Ak bude vláda zostavená z extrémistov a jarmočných kaukliarov, majú sa slovenské televízie na čo tešiť. Je však možné, že ich predvolebná (povolebná?) kolaborácia bude zohľadnená.