Rok 1948 ma našiel pri rádiu, v ktorom vysielali "slávny" Gottwaldov prejav. Všetkým Čechom a Slovákom oznamoval, že sa práve vrátil z Pražského hradu...Hľadela som na otca a aj desaťročná "ja" som pochopila, že je všetko zle. Striedalo sa klamstvo s klamstvom , všetci sme hrali nečisté hry.
Slovenskí dosadení "politici" sa nevedeli vyjadrovať, nepoznali nijaké "cudzie" výrazy.
Otec schoval fotografie z prepadnutých ukrajinských polí, čo vydali mŕtvoly, ktoré po daždi uvoľnila zem. Pamiatky po Stalinových hladomoroch.
Súkromie a rodiny boli na poslednom mieste, nikde nijaký vzor, podľa čudného zvyku z Východu moja malá sestra by bola mala byť ako 6 týždňová odovzdaná do celotýždňového zariadenia a matka by bola mala "pracovať", lebo práca v domácnosti, ako napokon dodnes, nebola docenená. Nás zabezpečoval otec, čo sa nepridal najskôr ku gardistom a o pár rokov ku komunistom.
Nečudujem sa, že ste emigrovali. Keby som nebola tak blízko k deväťdesiatke, urobím to isté.
Teším sa, že Vás v piatok budem môcť sledovať V kaviarni z Česka
A ďakujem, elenaantalova.
.
